Pohľad do budúcnosti

18. srpna 2014 v 11:58 | Nika |  Jednodielne poviedky
"Vôbec ma nechápete! Nemôžete mi zakázať ísť na rande s Adrewom! Želám si, aby som už mala aspoň 24 rokov a rozhodovala sama za seba!" s týmito slovami som tresla dverami mojej izby a zvalila sa na posteľ. Bola som taká rozhorčená, že som myslela, že ani nezaspím, ale napokon som zaspala ani neviem ako rýchlo.

RÁNO:
Unavene som zívla a ponaťahovala svaly, na druhej strane postele som zrazu nahmatala nejakú postavu, najprv som si myslela, že ku mne vliezla mladšia sestrička Liby-vždy to tak robí, keď sa jej snívajú zlé sny. Pekelne som sa však mýlila. Vedľa mňa ležal muž... tak som sa zľakla až som spadla z postele. Pozrela som sa do zrkadla, nebola som to ja. Moja tvár a telo sa zmenili, nebola som dokonca ani vo vlastnom dome. Bola som v krásnej presklennej vile, ktorá bola útulne a vkusne zariadená, teda aspoň tá izba, v ktorej som sa nachádzala. Presne takto som si to vždy predstavovala! Pohľad z okna ma tiež prekvapil-bolo slnečné počasie, po cestách sa preháňali autá a výhľad mi mierne zatienili palmy. V akom som meste, v akom som štáte ??


Tipovala som tak San Francisko alebo L.A, ale ako to bolo možné? Zrazu ma zozadu objali svalnaté paže, ktoré ma vytrhli z premýšľania. Na krku som zacítila jeho pery a piercing, ktorý v nich mal ma príjemne chladil. Strhla som sa však, keď som zistila, že je úplne nahý! Zatiaľ som v pokoji znášala to, že som dospelá, bývam v špicovej vile na neznámom mieste a s neznámim chlapom, ale čo je moc, to je moc! Dovtedy som všetko vnímala len ako sen, z ktorého sa skôr či neskôr zobudím, ale toto mi pripadalo až príliš reálne!
Hodila som po tom chlapovi deku, čo ležala na koženej pohovke "čo sa ľakáš, akoby si ma takto nikdy nevidela!?" zasmial sa a odhodil deku, ležérne sa oprel o moderný kus nábytku z bieleho dubu. Snažila som sa mu pozerať do očí! "Dnes nejdeš do práce?" opýtal sa "Ja mám prácu?" odpovedala som na otázku otázkou "zabudla si na svoju modelingovú agentúru?" podvihol obočie "niééé,samozrejme, že som nezabudla! A... kdeže mám tú agentúru?" "No predsa TU v L.A! Čo sa s tebou dnes deje?" "Nič..hmm..idem sa pripraviť do práce!" zabehla som do izby a márne som hľadala skriňu, keď som však otvorila jedny posuvné dvere skamenela som ako socha na mieste. Bolo tam plno poličiek a na nich kusy oblečenia tých najznámejších módnych značiek, boli tam aj boty, kabelky...
"Hej..hej ty! Poď sem! zvolala som sa toho muža, ktorý bol očividne mojim priateľom. On hneď pribehol, chválabohu, už oblečený v ošúchaných čiernych rifliach, čiernom tričku, rifľovej bunde, s converskami a pletenou čiapkou, spod ktorej mu trčali strapaté čierne vlasy. "Od dnes ma nevoláš Andrew ale-hej ty?" zažartoval "Andrew?" dostala som zo seba horko-ťažko "ako dlho už spolu chodíme?" "Chceš snáď povedať, ako dlho sme manželia, nie?" pohral sa s piercingom v puse. "Ech..iste! Počuj, Andrew.. všetko toto oblečenie je moje?" "Jasné, si najlepšie módna návrhárka v L.A, môžeš si to dovoliť. Cítiš sa dobre?" priložil mi ruku na čelo "Cítim sa skvele!" zaklamala som, cítila som sa skôr ako zrelá na psychiatriu. "Ozaj, chystáš sa niekam?" podozrievavo som si ho premerala pohľadom, už sa zo mňa pomaly stávala starostlivá manželka." "Chystám sa ťa odviezť do práce, našou striebornou Audi R8, pamätáš?" zasmial sa a pritiahol si ma k sebe, vtisol mi bozk a so slovami "švihni si, urobil som ti raňajky," odšiel. Hmmm... mám vilu v L.A, skvelú kariéru,vysnívané auto a za manžela Adrewa. Možno, že nakoniec toto ráno nebude až také zlé! :D


PS: Toto som písala na literatúru na zadanú tému-Vedecko-Fantastický príbeh! Pred celou triedou som to však nikdy nečítala ...radšej :D !
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama