I´m Nobody´s Hero 18.časť

23. října 2014 v 16:07 | Nika |  I'm nobody's hero

"Nie,do LaRosa´s nie!" protestoval som. Rodičia chceli ísť zas do tej kreténskej pizzerie LaRosa´s, všetci to tam milovali a ja som dodnes nepochopil, že prečo! Snažil som sa fotrovcov presvedčiť viackrát, aby sme šli do Pizza Hut, alebo kdekoľvek inde, ale nie, vždy sme museli mať PIZZU zo sku*venej LaRosa´s!



Moje protesty,samozrejme,zase neuspeli! Blížili sme sa k pizzerií, pozeral som sa okolo seba. Zbadal som tú babku z parku. Okamžite ma spoznala a zase si odpľula, moji rodičia boli pohoršení, keď videli môj smiech čakali vysvetlenie, ale na to som sa nezmohol. Potom do mňa otec drgol:" Hej, tam je tá tvoja kamarátka,"pošepkal. Zo začiatku som netušil o čom to, do pekla, trepe, ale potom mi to došlo a pozrel som sa smerom, ktorým ukazoval. Stála tam Taylor, očividne so svojimi rodičmi, ktorých moji rodičia,na počudovanie, poznali. Normálne sa s nimi zdravili a chvíľu sa rozprávali, ukázalo sa, že Taylor je takmer moja susedka. To oni boli tí ľudia, ktorý sa prisťahovali do toho novopostaveného domu! Bol som nemilo prekvapený!
"Pozdrav ju aspoň,"hučal do mňa otec vo chvíľke ich nepozornosti "otec, prestaň!" "Bež za ňou... no chóóď!" dobiedzal. Bol otravný ako mucha, snažil som sa nájsť nejakú mucholapku- teda vlastne výhovorku, ale bol neodbytný! Musel som za ňou ísť! Mala na sebe žlté tričko, čierne traky,úzke otrhané rifle a kovbojské čižmy,vlasy vlnité-vlastne som musel priznať,že vyzerala naozaj dobre, vlastne bola pekná-na jej pomery! Úplne iná než jej "kockatí" rodičia, ktorý spozoreli hneď, ako som sa k ich dcére priblížil. My dvaja sme v našich rodinách vytŕčali ako výnimka, čo potvrdzuje pravidlo/vymykali sme sa zo šedého priemeru. Otvoril som oči a zrazu som nevidel medzi nami až tak veľký rozdiel!! Akoby to ani neboli moje oči/ akoby ma klamal zrak.
"Ahoj,"pozdravil som ju a ona len zdvihla obočie "tiež neznášaš LaRosa´s?" nervózne som sa zasmial,mlčala. Totálna Ľadová Kráľovná! Cítil som sa ako duch-ja som ju mohol vidieť, no ona mňa nie. "Dnes ti to pristane,"podlizoval som sa jej ako idiot a jediné, čoho som sa dočkal bolo nepatrné škĺbnutie kútikmi úst a rozhorčené zazeranie jej zazobaných rodičov. Vykašľal som sa teda na ňu, ja sa žiadnemu dievčaťu nebudem doprosovať!!!
S rodičmi sme sedeli v Pizzerke a jedli tú príšernú prihoretú Pizzu. Môj pohľad občas zablúdil k stolu, kde sedela ONA. Snažila sa vždy nejako zamestnať, aby bola úspešná vo svojom ignorovaní mojej osoby. Usmievala sa, stvárnila rolu dokonalej dcérenky svojich rodičov. Bola to len pretvárka! Vedel som, že vo vnútri bola znechutená...

The gates of heaven were locked shut (Nebeské brány boli zamknuté)
The pits of hell they were all filled up (Pekelné jamy boli zaplnené)
And I fear I don't belong here (A ja mám pocit, že sem nepatrím)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama