I´m Nobody´s Hero 25.časť

14. listopadu 2014 v 16:07 | Nika |  I'm nobody's hero


Ošetrovňa bola biela, svieža a hlavne depresívna. Doktorka kdesi odbehla! Vystrašená Taylor mi utierala krv a ja som si držal studený obklad na nose. Našťastie to vyzeralo byť len narazené! "Si cvok,"zašepkala Tay. "Možno, ale nemôžem sa nechať stále zastrašovať," odpovedal som a potom som sa usmial, čož trošku zabolelo! "Ale som mu dal, že? Určite má aspoň rozťatú peru." "To by som ani nepovedala,"poznamenala. WHAT? Veď som mal spočiatku navrch a riadne som ho mastil! Alebom som si to celý čas iba predstavoval, kým ma on mlátil? Hmmm, kto vie? Ale bola tu vec, ktorá ma znervózňovala natoľko, že som ani nevedel, čo je realita a čo sen a to jej tvár tak sakra blízko tej mojej! Bolo to z čistého vzrušenia, keď som si ju za boky pritiahol k sebe, vyzerala mierne šokovaná, ale potom moje počínanie pochopila a naklonila sa ku mne. Vzdialenosť sa zmenšovala, obklopovalo nás ticho, ktoré prehlušoval len dvojnásobný tlkot srdca....



"Tááákže, pán Biersack, nos je len narazený,"vtrhla do miestnosti doktorka. Krava! Druhý pokus o bozk a zas ho niekto prerušil. Zabiť takých ľudí! Doktorka ešte urobila potrebné vyšetrenia a poslala ma preč-"ešte Vás čakajú v riaditeľni,"oznámila mi. No super!
Tak som si to zamieril do riaditeľne, kde som už tiež poznal cestu naspamäť. Vnútri už sedel Matt. "Zdravím,"zvalil som sa na koženú sedačku. Už sa tu cítim ako doma! "Prečo ste ma dali zavolať?" "Vy dobre viete, že ide o tú bitku!" "Veď s tým nedomrdom ste to už vyriešili, nie?" "Vyjadrujte sa slušne!" upozornila ma ako v Súdnej sieni. "Zavolala som si Vás, lebo ste bol vraj iniciátorom toho sporu." "Sporu? Pfff, prečo tak okolkujete? Povedzte rovno, že ŠIKANA! Áno, tak trochu som začal ja, ale aj tak by som to schytal, tak načo to predĺžovať?" "Vlastne začal Sean, on mu vrazil a Andy v tom len pokračoval a ja ako jeho naj kamoš som musel pomôcť. Nedám si zabiť kamoša!" ozval sa Matt. "Uvedomujete si, aké je to vážne? treba urobiť nejaké opatrenia, netušila som, že je to až tak vážne!" pohotovo reagovala riaditeľka. "Budem sa opakovať, ale viem sa o seba postarať sám. Vy to iba zhoršíte!" "Ale čo ak Vám naozaj ublížia?" "No veľmi skoro Vás to začalo trápiť! Už to trvá asi dva roky! Strkali mi hlavu do záchoda, nechávali mi odkazi na skrinke, na biole po mne hádzali žabami, urážali ma! Kde ste bola vtedy? Nečinne ste sa na to prizerala! Tak teraz dovi-dopo! Vstal som a odkráčal. Vytočila ma do červena. Viete, mal som pocit, že mám takú farbu ako HELLBOY...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama