I´m Nobody´s Hero 28.časť

30. listopadu 2014 v 15:04 | Nika |  I'm nobody's hero

"Aké najväčšie klamstvo si kedy povedal?" "To najvtipnejšie, čo si pamätám je, že som chodil s dievčaťom asi o dva roky staršou, ktorá verila, že som o tri roky straší, než som v skutočnosti bol. Myslím, že to bolo takto-Mal som 17 a ona povedala:"vypadáš na 20." A ja som povedal len-Yep! Nikdy som neklamala, len som to neobjasnil!"


Ona sa zasmiala. Šli sme skratkou cez cintorín, keďže to mala bližšie k domu a ja som ju šiel odprevadiť. Ja viem, som ukážkový chlapec! Potom som si sadol na jeden z kamenných hrobov, čakal som, že po tom našom bozku sa bude hanbiť a budeme mlčať celou cestou domov, ale ona nie! Stále sa len vypytovala a to aj teraz:"Nebojíš sa, že ťa...Berta príde postrašiť?" prečítala meno na náhrobnom kameni, kde som sedel. "Nie, ale úprimne.bola by to špica!" uškrnul som sa "Hej, teraz strúhaj frajera, ale potom by si sa triasol od strachu pod perinou!" doberala si ma "Ja by som toho ducha hnal kade-ľahšie,"vystatoval som sa. Potom nastalo ticho a to bolo pre mňa tým pravým, aby som nabral dovahu sa spýtať:"Počuj,nebudem to predlžovať. Vieš, že som stará škola a tak sa proste musím spýtať..."nádych-výdych ...."či by si so mnou chodila!" A bolo to vonku! "Kedy nastala táto zmena? Nebola som náhodou šprtka?" opýtala sa začudovane. "Áno, to bola...a za to sa ospravedlňujem! Lenže vtedy som pozeral len na vzhľad a nie na tvoje pravé ja, ktoré si skrývala tu,"ukázal som na svoje srdce "do tvojho pravého Ja som sa...zaľúbil," priznal som a až teraz som si uvedomil, že to je naozaj pravda. Mrcha malá, dostala sa mi pod kožu ako už dlho nikto nie! "Kedy nastal ten zlom? Ako si objavil moje pravé Ja?" "Začal som niečo tušiť v deň, keď som ťa videl pred kinom-bola si taká iná, ale zlomový okamih bol v pizzerke LaRosa´s ," pritom názve sme nahodili znechutený výraz a potom sme sa usmiali. "Vedel som, že vtedy to bola všetko pretvárka a začal som ťa vnímať z iného uhla a vôbec...od začiatku som sa cítil mizerne, keď som bol k tebe taký hrubý a vina či ľútosť sú pre mňa cudzie pocity! dokončil som svoj monológ a v zlovestnom ticho som pokorne čakal. "Áno," povedala zrazu a zmietla ma "čože?" vyhŕkol som. "Odpoveď na tvoju otázku,"odvetila a zase sme sa usmiali. Natiahol som k nej ruku a keď mi ju podala posadil som si ju na kolená. Bozkávali sme sa a hriali sa navzájom "toto je zvláštne miesto na prejavovanie náklonnosti,"podotkla so smiechom "Nemyslím! Mladých som tu videl robiť aj divnejšie veci,"uškrnul som sa a ona ma buchla do ramena, potom som si však vyslúžil bozk....

Druhý deň:
Vošiel som do školy a mieril som ku skrinke, keď si ma zrazu všimla jedna Seanova gorila a drgla do Seana, ktorý si ma tiež všimol a už sa ku mne blížili. Dal som sa na útek a oni za mnou, jediná cesta viedla na záchod, ale keď som sa tam ocitol pochopil som, že som v peknej sračke, v totálnej pasci, z ktorej niet úniku! Bol som zahnaný do kúta, cítil som sa ako chlapík čo v ródeu "šermuje" s červenou plachtou a býk útočí. Jeho provokovanie sa mu tiež väčšinou nevypláca! O chvíľu do miestnosti vtrhol Sean s jeho družinou. A ku*va!" "Tak sme sa konečne dočkali chlapci,"povedal s úškronom Sean. "Počuj, chceš si vyrobiť zbytočné problémy?? Riaditeľka už všetko vie...." snažil som sa ho odradiť "ale...cukríček ide vyjednávať?" nechutne sa zasmial a priblížil sa. Mal som chuť niečo odvrknúť, ale ešte viac by som ho naštval a to som v tejto vypätej situácií nechcel riskovať-aspoň natoľko som mal zdravý rozum! Zavrel som oči a podriadil som sa svojmu osudu. Bolelo to, ale snažil som sa nevnímať. Robil zákernejšie výpady než inokedy, niečo, čo som chvíľu pred tým neočakával. Odvážil som sa otvoriť oči, zbadal som jeho agresívnu tvár a potom tmu, ktorá ma vystrašila. Párkrát som zažmurkal a uvidel som len nejasné rozmazané obrysy. "Nieee, nechajte ho!! počul som hlas z veľkej diaľky, zrak sa na chvéľu vyjasnila ja som zbadal ako ju držia a ona sa vzpiera.Nespäšťa zo mňa oči. Kričí, ale zvuk už ku mne nedolieha. Zahliadnem veľa červenej farby a vôbec mi nie je známe, odkiaľ sa tam vzala. Zrak bol naďalej zahmlený ako pred tým a len matne som si uvedomoval, že vedľa mňa niečo tvrdo dopadlo. Žmurkal som ako idiot len aby som videl jej tvár tak ako som cítil jej ruky, ktoré sa ma snažili prebrať z tranzu. Keď sa môj zrak ustálil mohol som vidieť ako ju surovo odstrčil do kúta a vyzeral, že ešte neskončil. Moja horúca krv sa ani teraz nezaprela, pozbieral som svoju zvyšnú silu, postavil som sa na nohy a udrel som ho. Konečne aj on padol na zem, ale na nohách som sa neudržal ani ja. Motne som si spomínal, že Seanove gorily ho odo mňa odtiahli "už má dosť," boli posledné slová, ktoré som počul pred tým, ako som hlboko upadol do červene na dlážke....

I'll carry you (Ponesiem ťa)
My darkest desire (moja nejtemnejšia túžba)
When life sings to you (Keď na teby život spieva)
Through devil's choirs (Cez Diablov zbor)
F.E.A.R. (Strach)
Won´t steal what burns in you (Nebude kradnúť plamene v tebe)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama