I´m Nobody´s Hero 29.časť KONIEC

13. prosince 2014 v 13:28 | Nika |  I'm nobody's hero



A tak sme sa konečne dopracovali na koniec tejto poviedky. Snáď sa Vám páčila a prepáčte, že to tak dlho trvalo! :) Príjemné čítanie :-*




Ďalšia biela miestnosť. Už som ich mal po krk! Tipoval som, že som v nemocnici a hadičky, ktoré mi vychádzali zo všetkých možných smerov tomu tiež nasvedčovali. Za ruku ma držala Taylor, ktorá sedela na stoličke (hádajte, akej farby ? Samozrejme,bielej!) a hlavu mala položenú na mojej posteli, spala. Ruku som si vyslobodil z jej zovretia a pohladkal som ju tak, ako mi to hadičky dovoľovali. Ona otvorila unavené oči a usmiala sa, vtisla mi bozk na pery "ako dlho som bol mimo?" zašepkal som, pretože môj hlas prostestoval. "Iba dva dni," odvetila "chceš povedať-až dva dni,"zachrapčal som. Prečo nemôžem hovoriť? "Rodičia...?" "Odišli domov, oddýchnuť si." "Matt?" "Bol tu včera, doniesol ti Jacka," kývla hlavou k stolíku kde stála fľaša Jacka Danielsa. Najlepší kamarát nikdy nesklame! "Sean?" opýtal som sa "skončil v polepšovni, už nám dá pokoj,"usmiala sa. "Ublížil ti?" ukázala mi obviazanú ruku "len som sa porezala o rozbité umývadlo." "Čo mi je?" "Stratil si veľa krvi, zašívali ti hlavu." To by vysvetľovalo tú červeň na podlahe, ktorá sa mi stále vybavovala. "Budem v poriadku?" môj hlas sa postupne stabilizoval do tej správnej podoby "časom áno, len sa musíš zotaviť,"zase sa usmiala. Jej úsmev bol ako liek pre moju dušu aj telo "mala som strach,"priznala sa "Aj ja, o teba!" čož bolo bizarné, pretože mlátili mňa. "Nepamätám si, čo sa vlastne úplne stalo, musíš mi to porozprávať..." "Až neskôr,"naklonila sa ku mne a tak vášnivo ma pobozkala, že prístroj, na ktorom som bol napojený začal pípať ako o závod, signalizoval moju zbesilú srdcovú činnosť. Vidíte, čo so mnou porobí jedna ženská?

O 2 týždne:
Prešli dva týždne a ja som sa úplne zotavil, bol som silnejší než som si myslel. Vedel som, že prekonám všetko! Rany sa hojili ťažšie, ale mal som stálu oporu mojich blízkych, ktorý ma chodili navštevovať do nemocnice. Najlepšia návšteva bola tá Mattova! "No, vidím, že fľaše si sa ani nedotkol. Asi to máš zakázané, že? Tak to ja si ju asi zoberiem späť," naťahoval sa za fľašou Jacka, ktorú mi predtým doniesol a ja som naňho varovne zavrčal:"Dotkni sa jej a tú ruku ti useknem!" Potom sme sa uvoľnene zasmiali, vždy mi dodal energiu. Dokonca ma aj s infúzkami prepašoval do bufetu z čoho som mal prúser-jedna stará bosorska (sestrička) ma za to pekne zdrbala! Potom, keď som sa vrátil domov Taylor ma chodila navštevovať, moje city k nej stále silneli a aj moji rodičia si ju obľúbili. Nakoniec, keď som sa vrátil do školy všetci sa ku mne správali milo a starostlivo-ako ku Kráľovi! Asi sa nechám zmlátiť častejšie, haha!
Dnes je však ten deň, keď škola končí (aj keď, bohužiaľ, nie úplne, ale len na dva mesiace letných prázdnin) a ja som mal na dnešný deň pripravenú malú pomstu! Práve sa konal koncoročný príhovor. Riaditeľka nás "obdarúvavala" svojim kázaním a o tom, aký "úspešný" bol tento školský rok! Bla,bla, bla-to sme už počuli! Každý rok to isté, asi si myslia, že si to už nebudeme pamätať, ale nás neoblbnú. Rozhodol som sa, že tu už viac neostanem, musel som vyparátiť nejakú čertovinu, aby som úspešne ukončil školský rok a stal sa tak najproblémovejším chalanom na škole! A tak som vzal Tay za ruku a viedol som ju preč na chodbu, kde nebolo ani živej duše. Zo skrinky som vytiahol ruksak, v ktorom som mal spreje-nedočkavo hrkali nech ich už otvorím a konám svoj diabolský plán! "Čo chceš robiť?" nechápala Taylor "oprava-čo chceme robiť!" dal som jej do rúk dva spreje a ja som si vzal zbytok. Pristavili sme sa pri Seanovej skrinke. "Dámy majú prednosť," žmurkol som na ňu a ona pochopila, otvorila sprej, ale predtým než začala ma počastovala neistým pohľadom. "Vyblázni sa, zlatko!" popohnal som ju a ona sa toho chopila. Rúžovým sprejom napísala na skrinku "LOSER!" Keby som chcel byť trápny, tak plačem od dojatia-taký som bol v tej chvíli na ňu hrdý! Nad jej nápis som doplnil ešte slovo:" F*CKING."- aby sme dokonale vystihli Seana. Pekne sme sa s tým pohrali-ozdobili to, dofarbili, zvýraznili-ako pravý grafiťáci! Nakoniec sme si víťazoslávne tľapli. "Ty malý diabol," provokatívne som ju oprel o vedľajšiu skrinku. Bol som si istý, že som našiel spriaznenú dušu. Náruživo som sa jej prisal na pery, cítil som neskrotnú vášeň. Čakal som na tú chvíľu celý čas ako som bol v nemocnici. Odvtedy ako ten prístroj tamer vybuchol som nemohol myslieť na nič iné, len na to, ako si ten bozk zapakujeme! Prešiel som jej rukou po stehne a ona mi automaticky omotala nohu okolo pása a viac sa ku mne pritisla. Bol som odhodlaný ju už nepustiť a to nikdy, ale keď nás prichytil profák museli sme sa na našej "polohy" vzdať! "Čo to tu stvárate?" zvrieskol "máte byť na príhovore!" "Na ten Vám serieme," ozvala sa Tay, čím prekvapila aj mňa "čo si to dovoľujete?!" profesor bol vo vytržení "a čo tá skrinka?! To si zaplatíte!" "Hej, pokoj, dedulo! Ešte sa nám za to poďakujete," odvetil som a prehodil som si ruksak cez plece. Profesor stále niečo kričal a mrmlal si popod nos. "Majte sa, my zdrháme," zasalutoval som a chytil som Tay za ruku. "Nikam nepôjdete! Zavolám riaditeľku!" zvolal profák "chcete sa staviť?" ušrknula sa Tay a ukázala mu prostredný prst. Potom sme so smiechom vybehli najbližšími dverami na čerstvý vzduch.
Táto časť môjho života neskončila tak zle, že? Zo školy som vyviazol živý, mám rebelskú sexi priateľku a čakajú ma letné prázdniny plné zábavy. Vyhral som boj sám so sebou, ktorý mi bránil otvoriť sa druhým ľuďom/otvoriť sa láske. Bol som statočný a postavil som sa ranám. Možno, že som bol nakoniec predsalen hrdina....

Everybody wants eternal life. Nobody can seem to get it right...

https://www.youtube.com/watch?v=cspQeIa1zVg&list=RDcspQeIa1zVg
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama