V kine

26. prosince 2014 v 11:02 | Klaudia |  Jednodielne poviedky

Pre teba Nika (predpokladám, že sa ti ten obrázok bude páčiť :D :D :D teda aspoň dúfam). Ešte stále tvrdím, že jednodielovky neviem písať!




"Toto snáď nie je možné!"
"Dúfam, že to nehovoríš na ten film," ozval sa chalan sediaci vedľa mňa. Síce bola v kine tma, no pomerne dobre som videla jeho čierne vlasy ledabolo hodené na jednu stranu a zbytok mal úplne nakrátko. V spodnej pere sa mu v náhlom dostatku svetla zaleskol čierny krúžok a v nose mal taktiež krúžok. Bol mi tak hrozne povedomí. "Naňho proste nemôžeš povedať ani slovo. Batman forever."
"Nie, to rozhodne nie. Toto by si z mojich úst v živote nepočul."
"Až mi tak odľahlo. Čo sa potom deje?"
"Poznáš vetu - Určite nebudeš prekážať?" predklonil sa, aby videl, kto sedí vedľa mňa a jeho výraz hovoril za všetko.
"Tak toto teda nie, to si to nemôžu rozdávať niekde inde?" ešte raz sa pozrel na Sashu s Marcom a jeho výraz opäť stál za to. "Keby to aspoň vedeli."
Tak nad týmto som sa už musela dosť nahlas zasmiať, pretože sa pár ľudí podo mnou otočilo a hľadalo zdroj hluku, ktorý následne aj našli. Dúfam, že sa im páčil môj prostredník s krvavo červeným lakom.
"Myslíš si, že to vieš lepšie?"
"Myslím si, že by to vedel ktokoľvek lepšie ako oni. Ale to je, samozrejme, len môj názor."
"Ak sa tu začnú vyzliekať, tak volám políciu, je mi jedno, aký sme dobrý kamoši."
"Uvidíme, či to stihneš predo mnou."
"Nejako si moc veríte pán neznámi prihovárajúci sa v divadle neznámemu dievčaťu," trochu som sa odtiahla, aby vedel, že ja ľahká korisť nie som.
"Hlboko sa ospravedlňujem za moju opovážlivosť a nevychovanosť," i keď sedel, predviedol poklonu. "Moje meno je Andy a meno krásnej devy?"
"Moje meno je Nirvana."
"Nirvana? Ale je to štýlové, aspoň si ťa s inou osobou nepomýlia."
"No čo už. Moji rodičia boli aspoň kreatívny, alebo proste len závislý na hudbe," jeho výraz tváre bol nečitateľný. "Zdá sa mi to, alebo skutočne o niečom uvažuješ, síce ťa poznám 7 min, ale je to desivé."
"Na to, že sa poznáme 7 min si nejaká drzá, nemyslíš?"
"Nie, prečo?" nahodila som čo najnevinnejší pohľad, akého som bola schopná. Zatrepala som riasami a naďalej sa naňho dívala. Zhlboka sa nadýchol a snažil sa ignorovať môj pohľad.
"Tie vlasy sú husté, neurobíš aj mne také?" zasmiala som sa nad jeho reakciou, zatiaľ čo on si obzeral moje vlasy.
"Pokojne sa ich môžeš dotknúť, ale len raz."
"Len občas zazriem ich farbu, tak si nie som celkom istý, ale to je modrá?"
"Blond, po plecia s modro-fialovými končekmi. Teda, ak mám byť úprimná, tak končeky sú slabé slovo."
"Začínaš sa mi páčiť."
"Až teraz? Tak to, aby som sa urazila." našpúlila som pery a dívala sa priamo pred seba. Z boku do mňa niečo buchlo, z čoho som takmer skolabovala a sotilo ma to do Andyho náruče.
"Prepáč!" odtiahla som sa od neho a hodila nenávistný pohľad na tých dvoch. "Ste vy normálny? Ak si to chcete rozdať, tak choďte na wc. Vidíte tú opierku, má za úlohu oddeľovať jedno sedadlo od druhého. Tak sa ma láskavo nedotýkajte. Otočila som sa naspäť k Andymu a vrhla naňho len ospravedlňujúci pohľad.
"Čo tak, keby sme im ukázali, ako sa to robí?"
"To akože mi dvaja?" neubránila som sa pochybovačnému pohľadu
"Čo sa ti na tej predstave nepáči? Pochybuješ o mojich bozkávacích schopnostiach? Alebo sa len bojíš?"
"Koho, teba?" sedeli sme v poslednej rade, takže mi mohlo byť absolútne jedno, kto sa na nás díva. Prečo nie?
"Dobre." Nahol sa ku mne, na čo som ho odstrčila. "No, no, no, môj zlatý. Pravidlá tu určujem ja." Postavila som sa a obkročmo si naňho sadla. Berúc do úvahy sedačky v kine to nebola zrovna najpohodlnejšia poloha, ale svoj účel spĺňala.
"Van, čo to robíš?" prekvapene sa ozvala Sasha.
"Predsa to čo vy." Chytil ma za zadok a pritisol si ma čo najbližšie.
"Van sa mi nepáči, budem ťa volať Nir, alebo možno Nirvy-va. To sa doladí." To bolo posledné, čo som od neho počula, pred tým ako ma pohltil jeho bozk. A že sa teda vie bozkávať. Krúžok v pere ma príjemne chladil, zatiaľ čo jeho bozk rozpaľoval nie len moje pery. Rukami mi blúdil popod tričko, aj keď nechápem, ako sa tam dostal, keďže bolo dosť obtiahnuté. Cítila som, ako sa zväčšuje jeho prednosť, tak takýto mám vplyv na mužov.
Ani neviem, koľko sme boli do seba zabratý, keď sa náhle rozsvietilo svetlo. Prudko som sebou pohla, čím som ho udrela do tváre. Poriadne som sa zadívala do tváre svojmu spoločníkovi a takmer som odpadla.
"Ty si ten spevák," až teraz mi konečne doplo, s kým som sa to tak dlho bozkávala. Na živo bol ešte krajší.
Bol úprimne prekvapený, že som ho spoznala. Má len malú lokálnu kapelu, ktorú zatiaľ skoro nikto nepozná. Neviem, či nemali len nejaké štyri koncerty. Ale bola som na všetkých. Neváhala som a opäť som sa vrhla na jeho pery.
"Tak toto som vážne nečakal."
"Takúto príležitosť nemôžem premrhať." Dýchaj, dýchaj, len DÝCHAJ!
"Ty ma fakt poznáš?" keďže sme boli už posledný v kine, postavili sme sa a kráčali k východu.
"Samozrejme, hráte úžasne. Toľko týždňov som sa pripravovala na tento deň." Ani som nevedela čo rozprávam. Bola som z neho úplne namäkko. Zatiaľ, čo som mu hovorila, ako som skákala (takmer jediná) v prvej rade na ich prvom koncerte, sme sa dostali pred kino.
"Doposiaľ to vyzeralo tak, že to na baby nezaberá. Ale keď vidím, aký kus som zbalil, tak musím zaraz zmeniť názor." Zastavilo sa mi srdce. Skutočne, moje srdce nebije. Moje oči museli vyzerať na vypadnutie, keďže zaraz spustil. "Teda, ak nechceš, ..." nedala som mu šancu dopovedať.
"Aaaaa," neprítomne som zapišťala a vrhla sa mu do náručia. Vyzdvihol si ma, a tak som si obtočila nohy okolo jeho pása. Ja chodím s Andym. AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA.
"Beriem to ako áno."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama