Handsome and Pretty 7

5. dubna 2016 v 20:45 | Klaudia |  Zlý a ešte horšia 1 a 2
V momente, keď som už viac nemal čo hovoriť, som sa vzdialil. Radšej som si sadol na múrik a venoval sa svojmu mobilu, venoval sa jej. Občas som skontroloval, či sa o mňa niekto nezaujíma, ale to bolo tak všetko. Dnes som nemal náladu na to, aby som bol s nimi. Keby bolo na mne, volil by som iba jednu osobu... ženského pohlavia... ktorá je tak ďaleko. Ešte raz som sa pozrel na jej fotku s kamoškami... keby som bol baba, tak by som povedal, že sa mi rozbúšilo srdce. Z displeja na mňa pozerali tri usmievavé dievčatá v plavkách. Vyzerali normálne, no zaraz mi bolo jasné, že musia byť rovnako šialené ako ona, inak by sa spolu nebavili.
"Ty vado, brácho, ja sa sťahujem do Liverpoolu!" ozvalo sa za mojim chrbtom až som nadskočil.


"Čo? Ani nápad, neopováž sa ešte raz streliť po tej fotke pohľadom! Mimochodom, to je z Lodnýna, nie z Liverpoolu. A už na ne tak nezazeraj, to môžem len ja!"
"S tými by som si dal povedať!" uškŕňal sa od ucha k uchu ako keď dieťa rozmýšľa nad diabolským plánom, ako si uchmatnúť sladkosť.
"Nesnaž sa ich vtiahnuť do svojich perverzných nechutných predstáv!" sledoval som jeho výraz. Jeho úškrn sa ešte viac zväčšoval, aj keď nechápem, ako je to možné. "Čo som práve povedal!?" vyštekol som naňho.
"Neboj sa, spravodlivo sa rozdelíme! Nech mi potom nevyčítaš, že som bol na tom lepšie ako ty, a že sa ti ušiel šialenec. Takže... ja si beriem tú pekelnú modrovlásku, bože, to sú prednosti... a ty si môžeš zobrať tie ostatné dievčatá..." Budem vraždiť! Bude to pomalé, bolestivé a hlavne nechutné!
Môj hlas bol ako ľad, ostrý a studený a dúfal som, že aj vražedný. Nie, vedel som, že je vražedný, inak som sa s ním už ani nemohol rozprávať. Bol som smrteľne pokojný a to ma robilo ešte viac desivým, čo, samozrejme, usudzujem z jeho vydeseného pohľadu. "To modrovlasé dievča je moja priateľka, volá sa Lýdia a keby počula, ako sa o nej vyjadruješ, tak by ťa stiahla z kože a následne by ťa zoťala gilotínou pred státisícovým davom! Ja síce nebudem taký zhovievavý vo výkone trestu smrti, no dám ti päť sekúnd na to, aby si vypadol a vzdialil sa čo najďalej odo mňa, ak nechceš skončiť v plytkom hrobe poblíž cesty, kde ťa budú zaživa požierať chrobáky a iná háveď, po tom, čo ti urobím ešte pár odporných vecí a všetko to začne tým, že ti rozmlátim hubu na kašu, raz si toho už bol svedkom a vieš, že som toho schopný!"
"Pokoj, kámo, ja nemôžem za to, že je tak kurevsky sexy!" myslel som si, že mi od bolesti odpadne ruka. Tak dlho som sa nebil, že som už aj zabudol, ako to bolí, no aký je to pocit uvoľnenia a slobody, na to sa zabudnúť nedá.
Zozadu ma chytil pár rúk, práve keď som sa chystal uštedriť mu ďalšiu ranu. "Drž hubu, ty skurvisyn!" Nesnažil som sa upokojiť, ani by ma to len nenapadlo. Mal som chuť vymlátiť z neho dušu!
Slová 'museli nás držať od seba' nie sú také presné. Mňa museli držať ďaleko od neho. Skrútili mi ruku za chrbát a vliekli ma čo najďalej.
"Čo to, dopekla, robíš!?" kričal po mne Soldier a šľahali mu z očí blesky: "Povedal si, že už nikdy viac, tak to, kurva, dodrž! Keď sa ostatní bijú, tak vnímajú aspoň svoje okolie, ale ty nie! Si ako zúrivé zviera, ktoré sa snažia zatlačiť do kúta a tým ho ešte viac rozzúria! Dnes sme ťa držali my, ale kto to bude nabudúce? Netuším, čo to je za dievča a je mi to úprimne jedno, možno je milé a možno je to mrcha, no rozdúchava v tebe oheň, ktorý si sa snažil uhasiť a to nemôže dopadnúť dobre! Tak sa láskavo spamätaj!" Pustili ma a odišli, nechali ma vychladnúť.
Vedel som, že to čo som chcel urobiť bolo zlé, no nedalo sa inak. Díval som sa do vody a predstavoval som si, ako by sa tam pekne topil. Bože! Zase som sa nedokázal ovládať.
# "Čo tým myslíš, že to nebude dvakrát bezpečné?" Len naznačoval a už mi to začínalo liezť na nervy, ani trochu sa mi to nepozdávalo. Boli sme na pol ceste k miestu, o ktorom som absolútne nič nevedel a on mi nič nechcel povedať.
"V podstate je všetko na svete nebezpečné, keď sa to tak vezme!" uškŕňal sa: "Je to jediná podmienka ako sa dostať do partie, samozrejme, ak nie si Ray, čo podľa môjho skromného odhadu nie si. Poviem ti o tom, ale nesmieš vycúvať..."
"Ale toto je nelogické, ako môžem najskôr nevycúvať až potom vedieť o čo ide?" musel som vyzerať skutočne nechápavo, keď sa na mne tak udrbával.
"V tom je práve ten vtip! Ty nám budeš musieť slepo dôverovať a tvoj vydesený pohľad si rozhodne užijem."
"Začínaš ma desiť, ale dobre teda, nevycúvam!"
"Tak sa mi to páči, už sme skoro tam, takže na vysvetlenie mám ledva 5 min! Vyvoláme hromadnú bitku! Nie je to dokonalé?" rozplýval sa Soldier, pouličné bitky boli niečo ako jeho srdcovka, to som mohol čakať. "Teda, aby som bol presný, ty ju vyvoláš, my sa len pridáme, ako správna partia! Ale sa teším..."
"To je všetko? Myslel som si, podľa tvojho predchádzajúceho výrazu, že mi prikážete niekoho zabiť!" vyčítal som mu. No hneď ako mi to vyšlo z úst mi doplo, ako nelogicky to znie.
"Žiadne také, vražda je zbytočné násilie! Ale aby som sa vrátil k pôvodnej téme - bude tam náš starý známy Al, milovaný prebehlík! Vyprovokuj ho, pobite sa a si náš!" došli sme na miesto, ktoré som vôbec nečakal. Stáli sme pred zadným vchodom klubu Squall v zapadnutej uličke. Videl som, ako sa Al, ktorého som videl asi len dvakrát v živote baví s nejakou pipkou pri schodíkoch. Zatiaľ si nás nevšimol. "A aby som nezabudol... nech je to logické!"
Nechal ma tam stáť samého obklopeného tmou. Jediné svetlo produkovala malá žiarovka nad dverami a v tomto svetle boli dve osoby, pričom jednu z nich si musím nadosmrti znepriateliť. "Vieš o tom, že prebehlíkov nemá nikto rád?" ozval som sa ešte z tmy a potom som vyšiel na svetlo.
"Maskot, však? Aj som si myslel, že sa čoskoro stretneme, nemôžem však poprieť, že som to nečakal tak skoro." Bol zdvorilo odmeraný, to sa mi nepáčilo, ani najmenej. "Moc by som sa tu na tvojom mieste nezdržiaval, toto nie je zrovna váš rajón, skôr by som povedal, ževašich úhlavných nepriateľov." vyjadroval sa, ako keby sme boli dva gangy a on bol nezainteresovaný.
"Ja som tú úplne nevinne, len čakám pár kamošov," odpovedal som nenútene a pozrel som si na telefóne čas. Asi by som mal začať s provokáciou, ale teraz by ho pravdepodobne nerozhodilo nič, keď ma spoznal.
"Vieš komu hovor, je len jeden dôvod pre ktorý tu môžeš byť!" vyštekol po mne až ma zamrazilo.
"Nejaký problém?" ozvalo sa spoza mňa.
"Len sme sa rozprávali," odpovedal som, no nehodlal som sa otočiť.
"A o čom ste sa rozprávali!?"
"Chcel som sa iba opýtať, či nevidel Pattie, už niekoľko dní sa po nej zháňam." Hľadel som Alovi priamo do očí a mohol vidieť, ako sa zmenil jeho postoj.
"Čo po nej chceš?"
V tom momente som sa rozhodol čo urobím. Pattie bola jeho priateľka, možno ešte stále je, o tom už nemám informácie. "Nemám rad, keď sa mi moje hračky vyhýbajú!" zavrčal som polohlasne, no stačilo to na to, aby sa na mňa vrhol. Schytal som do tváre a hneď mu to opätoval, následne som prestal vnímať svet okolo mňa. Útočil som a príležitostne som sa bránil, nestaral som sa o to, čo sa deje okolo mňa, síce mi občas pod ruku prišiel aj niekto iný.
"Padáme," niekto ma chytil za ruku a pod jeho stiskom som bol nútený sa rozbehnúť. Počas behu som si uvedomil, že ruky aj tričko mám od krvi. #
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama