Navrát z pekla- 16. kapitola

6. dubna 2016 v 21:26 | Betka |  Návrat z pekla (TVD)
"Ja s vami nemám o čom hovoriť," snažila sa vytrhnúť z jeho zovretia.
"Vážne? Celkom rád by som poznal vaše meno, odkiaľ ste a čo tu robíte?" chcel poznať všetky odpovedá.
"Nič vám nepoviem!" Takmer sa jej podarilo vytrhnúť no on bol rýchlejší a znova ju chytil.
"Fajn odpoviem ja: Voláš sa Tatia, pochádzaš z rovnakého mesta ako ja a čo tu robíš to fakt netuším a ani to ako je to možne".
Konečne sa mu vytrhla. "Nie!"
"Ale áno" a pobozkal ju. Ona mu strelila facku
"Toto už nikdy, ale nikdy neurobíš." Odišla a on od tej chvíle vedel, že je to ona...

Vie to, a to bola tá najhoršia vec na svete alebo nie? Z rozmýšľania ju vytrhlo zvonenie mobilu. Volal jej Peter. "Čo sa stalo?"
"Prečo, Peter?"
"Prečo? Volám ti aspoň 10 raz a stále si mi to nebrala. Najprv som sa ťa chcel opýtať, či ťa Klaus dobehol, ale po tom ako si mi 5 raz nezdvihla mobil - odpoveď poznám. Prepáč, fakt som ho chcel zastaviť, ale nedal sa. Vie kde bývaš?"
"Nie, našťastie nie. Prepáč, som unavená, idem si ľahnúť. Dobru noc."



Peter sa zobudil na búchanie na dvere. Otvoril dvere a stála tam Caroline. "Ahoj, prepáč, že ťa budím, ale potrebujem sa s tebou porozprávať. Môžem ísť dnu?"
"Jasné, poď. Ako sa máš? Vyzeráš nádherne."
"Ďakujem a mám sa dobre. Vieš... ja si len chcem celý náš vzťah ujasniť, lebo som zmätená. Sme spolu alebo nie sme? Ja sa v tom už vážne nevyznám a.."
"Caroline, nechceš si sadnúť a uvoľniť sa? Pretože stres nie je vôbec dobrý."
"Ďakujem, aj keď mi je jasné, že nechceš, aby som veľa rozprávala. Tak sme spolu?"
"Pokiaľ chceš ty, tak ja len súhlasím. A čo sa týka tých mojich tajomstiev, tak tie sa ti časom pokúsim všetky povedať." Pobozkal ju na pery, keď v tom niekto zaklopal na dvere.
"Nech to je ktokoľvek, pravé ma pekne nahneval," povedal Peter s úsmevom na tvári. Keď otvoril dvere úsmev z tváre mu zmizol. Stál tam Klaus.
"Kde je?" opýtal sa ho Klaus.
"Kde je kto?"
"Nehraj sa na hlúpeho a povedz mi to. Okamžite!"
"Nemusím ti nič hovoriť. Navyše, ona ťa nechce vidieť a úprimne sa jej ani nedivým. Zničil si jej život!" a zatvoril mu dvere.
"O kom to Klaus hovoril?"
"To je jedno, Caroline," odpovedal jej nahnevané.
"Jasné, chápem. Zas to patrí k tvojim tajomstvám, asi si budem musieť zvykať."


"Ten výhľad z okna je až tak krásny, že sa tam pozeráš už 20 minút?"
"Nie, ale bojím sa, že ma Klaus sledoval."
"A to, že sa budeš pozerať von z okna ti pomôže v čom?... okrem toho si nejaká pokojná, nezdá sa ti?"
"A čo mám plakať alebo sa báť? On to už vie a na tom nič nezmením!"
"Tatia, čo chceš robiť?"
"Neviem, ale mali by sme sa teraz sústrediť na ten list a čo s tými informáciami robiť."


Klaus stál pred domom, v ktorom by podľa jeho informácii mala bývať Tatia. Nebol si istý či má vojsť. Nevedel, čo jej má povedať alebo ako sa k nej správať, ale bolo mu jasne, že práve ona ma vyriešiť jeho problém. Nakoniec sa rozhodol zazvoniť. Dlho nikto neotváral a tak si myslel, že tam nikto nie je a že má zlú adresu. Keď však odchádzal otvorila dvere.
"Čo chceš, Klaus?" spýtala sa ho odmerane.
"Mohli by sme sa porozprávať?"
"Rozprávať? A o čom by sme sa mali my dvaja asi tak rozprávať!?"
Rýchlosťou upíra sa k nej priblížil a zašepkal jej do ucha: "Chcel som sa s tebou porozprávať o jednom proroctve, ale ak sa chceš porozprávať o niečom inom, pokojne môžeme."
Pozrela sa mu do očí a pohladkala ho po líci. "Jediné o čom budem s tebou rozprávať je to proroctvo a to len preto, lebo musím, no zároveň chcem, aby si vedel, že ťa nenávidím! Ak chceš poď ďalej..."
Nečakala na odpoveď a vkročila do domu. Klaus išiel za ňou. Už v predsieni si všimol, že si potrpí na luxus. Keď zastal v obývačke, všimol si, že miestnosť pôsobí veľmi neosobne. Očakával, že tu uvidí plno obrazov, poprípade fotografii, ale nestalo sa tak.
"Dáš si whisky?" opýtala sa ho chladno.
"Áno." Podala mu pohár.
"Tak čo presne chceš so mnou prebrať?" sadla si.
"Pred pár týždňami sa mi doniesla správa, že ma chce zabiť dvojníčka a hľadá zbraň. Najprv som si myslel, že to je Elena, ale teraz si myslím, že si to možno ty," usmial sa na ňu.
"Drahý Klaus, ja nemusím hľadať zbraň na tvoje zabitie. Pretože ak niečo máš nemusíš to hľadať."
"Blafuješ!"
"Kdeže, ale je v tvojom vlastnom záujme ma nenahnevať až tak, aby som ju použila. Mohli by sme sa dohodnúť, že zatiaľ sa nebudeme navzájom zabíjať."
"Asi to je férová ponuka, samozrejme, za predpokladu, že máš skutočné spomínanú zbraň."
"Dám ti lepšiu otázku, nad ktorou by si sa mal zamýšľať. Ktorý človek chce, aby si ma zabil alebo ja teba??"
Zasmial sa: "Milá Tatia, mám pocit, že ma vodíš za nos, pretože podľa mňa to, že žiješ viem iba ja, ty a Peter. Takže pokiaľ nechce Peter aby sme sa navzájom zabili, tak klameš."
"Aký si len naivný. Vážne máš pocit, že Peter je jediný človek z našej minulosti, ktorý by nás chcel vidieť mŕtvych? Čo by z toho mal? Keby zabil teba, zabil by tým sám seba. A mňa nezabije."
"Takže predpokladám, že nie ste len kamaráti, ale mate aj určité výhody."
"To si celý ty. Ani ty nemôžeš poprieť, že nepoznáš pravé priateľstvo medzi mužom a ženou."
"Prepáč, ale to mi vraví žena, ktorá podľa môjho názoru spala skoro s každým."
Ako to dopovedal strelila mu facku. Klaus pochopil, čo spravil, alebo lepšie povedané povedal, no bolo neskoro.
Tichým hlasom mu odpovedala: "Nabudúce keď budeš chcieť niečo prebrať, tak sa správaj slušne a nestaraj sa o môj súkromný život. Ty, ktorý si spáchal toľko hriechov ideš posudzovať mňa? A teraz láskavo odíď!" tie posledné slova pomaly kričala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama