Handsome and Pretty 9

20. května 2016 v 16:14 | Klaudia |  Zlý a ešte horšia 1 a 2
Zo spánku, po ktorom som fakt túžil, ma prebral telefón. Vrátil som sa až neskoro v noci a okamžite som zaľahol. Plánoval som spať až do obeda, no niekomu sa to, zdá sa, nepáčilo. Nech to bol ktokoľvek, mal som chuť vraždiť! V mojej izbe už nebola taká tma, ako keď som išiel spať, no i tak som takmer nič nevidel. Rozospatý a s ťažkosťami som nahmatal telefón a jeho svetlo mi takmer vypálilo oči. Začínal som sympatizovať so smrťou.
"Čo to kurva..." Na mobil neustále prichádzali nové správy. Nové fotky, ktoré vo mne rozduchávali oheň! Ako mohla? Každá jedna fotka bola horšia a vo mne to vrelo. "KURVA!" s výkrikom, ktorý som nedokázal v sebe udržať, som šmaril telefón o stenu. Vyletel som z postele ako šialenec a okamžite ho šiel pozbierať, nedalo sa ho však zachrániť! Od zlosti som s ním ešte raz hodil do steny! Zasvietil som svetlo a zúrivo som sa prechádzal po miestnosti a prehrabával si vlasy. Tak toto je zrada!


Počul som ako niekto schádza dole schodmi, s najväčšou pravdepodobnosťou mama, a blíži sa k mojej izbe, až nakoniec zastala a so zaklopaním sa opýtala: "Jeremy, je všetko v poriadku?"
"V pohode!" povedal som, aj keď som mal chuť jačať. Zhasol som v izbe a viac sa už neozvala. Zhodil som zo seba všetko oblečenie, čo som mal urobiť už keď som šiel spať a natiahol som si boxerky a tepláky, potom som vyšiel z izby. Na chodbe už nikto nestál, a tak som ticho, bez povšimnutia, prešiel chodbou a jedálňou. Dlážka ma chladila na bosých nohách, no vôbec ma to neupokojilo. Stále sa mi v mysli premietali tie isté obrázky, a vo mne sa búrila každá jedna bunka. Lýdia bozkáva dievča... Lýdiu bozkávajú chalani na líca... Lýdia s niekým tancuje... Lýdia je z nevedno akých príčin celá mokrá a oblečenie sa na ňu lepí, ako keď sme boli vo fontáne mi dvaja. Lýdia! Stále sa to motalo okolo nej a len na máloktorej fotke nebola ona. Ako si niečo také mohla dovoliť!? Ako mohla niečo také urobiť!? Moja myseľ sa zastavovala nad rôznymi myšlienkami, ktoré boli jedna nepravdepodobnejšia ako druhá, či? Nadrogovali ju? Zabudla na mňa? Som len bábka?
Otvoril som dvere a zišiel som do suterénu, ktorý sme používali ako telocvičňu. O vybavenie sa postaral brat s otcom, no najčastejšie som tu aj tak chodil ja. Kašľal som na rukavice, ktoré mi mali chrániť najmä hánky a okamžite som udrel do boxovacieho vreca uprostred miestnosti. Snažil som sa do toho úderu dať všetku zlosť a sklamanie, no jeden úder nestačil. Prišla ďalšia rana a ďalšia, až kým som si udýchane neoprel hlavu o vrece. Hánky ma štípali a mal som ich zodraté do krvi. Lýdia bozkáva dievča... Lýdiu bozkávajú chalani na líca... Lýdia s niekým tancuje... koľko fotiek by mi ešte prišlo, keby som nerozbil telefón?
"Jeremy..." Prudko som sa otočil a prerývane som dýchal, nechcel som, aby ma takto videla, nie ona. Lial sa zo mňa pot, a keby som mal na sebe tričko, bolo by určite celé premočené. Až teraz som si uvedomil, ako veľmi som udieral a koľko námahy som vynaložil. "Čo sa deje?"
"Nič, som v pohode!" viac - menej som zavrčal cez zaťaté zuby a otočil som sa, aby mi nevidela do tváre. Bol som sám zo seba znechutený!
"Ešte nejaké klamstvo mi chceš povedať? Si tu, udieraš do vreca ako zmyslov zbavený a celý sa trasieš. Viem, že sa niečo deje!"
"Je tam, opitá a bozkáva sa tam s kým chce! To sa deje, ona sa deje! Stále je to len o nej, odkedy som ju stretol je to len o nej!"
"Och, zlatko, ľudia robia chyby a častokrát nás aj sklamú, no zapamätaj si jednu vec, ich výhovorky vždy stoja za to, a keď sa nevyhovárajú, to znamená, že prijali svoju vinu, pretože im skutočne záleží a nechcú aby to skončilo. Ste krásny pár, videla som tu žiaru v tvojich očiach, keď si sa na ňu díval... nejdem ju nejako obraňovať, to čo urobila nebolo správne a určite jej je to už všetko ľúto. Stavila by som sa, že už máš od nej milióny zmeškaných hovorov..."
"Ehmm... ohľadom telefónu... leží rozbitý na dlážke..." aj keď mi držala tvár, tak som ju sklonil, až som sa takmer dotýkal bradou hrude. Bola nízka a útla, bola to moja mama, ktorá vždy vedela, čo na mňa funguje a ako ma utešiť.
"Môžeš si požičať môj, ale o nový sa budeš musieť zaslúžiť," zahľadela sa mi do očí, ako keby tam niečo hľadala: "Chybovať je ľudské, nikto nie je dokonalý. Ani ona, ani ty, na to nikdy nezabudni..." s tými slovami odišla a nechala ma opäť s mojou mysľou, ktorá bola už o čosi pokojnejšia.
# "Máte tu prípad, pán Harrington..." počul som spoza dverí a uvedomil som si, že tentoraz som v poriadnych problémoch: "Výtržníctvo, pouličná bitka, kladenie odporu pri zatýkaní a ďalšie menšie priestupky."
"Koľko má rokov, keď už má toho toľko na rováši?" Hlas toho pána Harringtona bol sklamaný, asi mal daný človek ťažký deň.
Odpoveď sa ozvala takmer okamžite: "Iba šestnásť, bohužiaľ, už niekoľko rokov je v detskom domo..."
"To sa dalo čakať," ten pred ním nestihol ani dopovedať, keď mu skočil do reči: "Dal sa do zlej partie, nemám pravdu?"
"Noo... nejaké napomenutia tu boli už predtým, no v podstate máte pravdu. Hrozia mu tri roky podmienečne..." ďalej som už skoro nič nepočul, ako keby sa vzdialili od dverí: "vedľa... Jeremy... nevieme."
Náhle sa dvere otvorili a v nich stál vysoký muž mohutnej postavy so šticou čiernych vlasov. "Tak, Jeremy, myslím si, že by sme sa mali porozprávať... poď dovnútra." Poslúchol som a vošiel dovnútra, cudzí muž vyšiel a nehlučne za sebou zatvoril dvere. Bola mi ponúknutá stolička. "Takže, je tu len pár možností, ktoré sa ti ponúkajú." Díval sa na mňa prísnym, skúmavým pohľadom. Ja som aj naďalej mlčal. "Vezenie pre mladistvých, reeduakčné centrum , nejaké tie verejnoprospešné práce, ktorým sa nevyhneš ani pri jednej možnosti a potom reedukačná rodina."
"Čo je reedukačná rodina?" povedal som trochu pobaveným hlasom, moje možnosti boli tak zlé, že mi bolo z toho až do smiechu.
"Je to nový systém prevýchovy mladistvých delikventov, budeš pridelený do rodiny, ktorá bude za teba zodpovedná, nebudeš v kontakte so svojou doterajšou partiou s nikým. Je to pre teba rozhodne najlepšia možnosť a prakticky som už rozhodol za teba, poďakuj sa svojmu úškrnu! Pôjdeš si pobaliť všetky svoje veci a pôjdeš so mnou..." #
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama