Prečítané za... FEBRUÁR 2018

4. března 2018 v 13:35 | Nika/Klaudia |  Recenzie ku knihám
A je to tu zas :) Popravde, začalo nás baviť písať takéto mini recenzie, aj keď niektoré knihy by si zaslúžili aj veľké a až nám srdce trhá, že o nich nemôžeme napísať aspoň 10 000 slov (a predsa sa ich možno ešte niekedy dočkáte). Tento mesiac síce nebol nejako extra hojný na prečítané knihy, no na druhej strane sme čítali len dobré knihy, ktoré nás totálne rozhádzali a musíme si teraz tú kôpku nešťastia, ktorá predstavuje naše "ja", pozbierať. Pusťme sa teda do toho...

Nika & Klaudia



Autor: Jeremy Bates
Názov: Aokigahara - Les Sebevrahů
Originálny názov: Suicide Forest
Počet strán: 464
Pravdepodobne som do tejto knihy vkladala väčšie nádeje, ale tak úplne ich nesplnila. Boli tam presne tri momenty, kedy som sa naozaj triasla hrôzou, ale pri hrúbke tej knihy a recenziách, ktoré opisovali aká je napínavá som čakala... nuž, viac napätia. Napínavá bola, ale nie tak, že by som sa pristihla pri tom, že skoro vôbec nedýcham. Prečítala som ju pomerne rýchlo, len za pár dní, prehrýzala som sa stránkami naozaj ľahko lebo obsahuje veľa priamej reči a tiež som dúfala, že sa to viac rozbehne kdesi v strede. Každopádne postavy boli rôznorodé, zaujímavé a prostredie autor vykreslil naozaj skvelo, až som chvíľami mala pocit, že som sa ocitla v lese s nimi. Dosť často sa však stretnete s opismi, ktoré nie sú pre slabšie povahy (čiže napríklad pre mňa xD). S koncom knihy ale väčšinou nikto nie je úplne spokojný a inak to nie je ani u mňa. Sklamalo ma, ako sa to vyriešilo, akým smerom sa to začalo uberať, ale viac, samozrejme, nemôžem prezradiť. Nebola to však márna kúpa, v konečnom dôsledku ma to bavilo, zvlášť kvôli tomu lesu, ktorý naozaj existuje, čo tomu dodáva taký reálny základ. Takže neľutujem. Dávam jej 4/5.


Autor: Benjamin Alire Sáenz
Názov: Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru
Originálny názov: Aristotle and Dante Discover the Secrets of the Universe
Počet strán: 368
Pre kamarátku je táto kniha snáď najlepšia z najlepších, vraj najcennejší kúsok v jej poličke, a tak som bola zvedavá aj ja. Určite hlavne preto, lebo obsahuje homosexuálnu/LGBT tématiku, ktorou ja určite nepohrdnem. Čítala som už napríklad Willa Graysona, ale to sa vôbec nedá porovnávať. Táto kniha však nie je len o prvej láske, je omnoho komplexnejšia. Ak si niekto myslí, že to všetko začne zhurta a oni zistia pravdu o sebe a o ich vzťahu okamžite, tak na to zabudnite. Nájde sa totiž mnoho iných vecí, ktoré sú dôležitejšie. Niektorí si povedia, že sa tam všetci vyjadrujú zvláštne, možno skoro ako z iného sveta a že takí mladí chalani o veciach týmto spôsobom nerozmýšľajú. Lenže toto je rok 1987 a ešte k tomu sú hlavní hrdinovia z Mexika. Nuž iný kraj, iný mrav. Mne sa ale práve ich odlišnosť a výnimočnosť páčila, rovnako ako dialógy, ktoré boli popretkávané peknými myšlienkami a úvahami, ktoré stoja za to. Dosť často mi prišli aj vtipné. Nehovorím, že Ari a Dante boli dokonalí, mali svoje pre a proti, vlastne boli veľmi komplikovaní a riešili rozličné problémy. Tak isto sa u nich vyskytovalo veľa protikladov, ale zároveň boli úplne rovnakí, obľúbila som si ich. Určite by som chcela aj rodičov, akých majú Ari a Dante, sú to tí najlepší rodičia na svete, aj keď práve oni sú pre chalanov mnohokrát najväčšou záhadou. Kniha sa rozhodne číta ľahko, autor si nepotrpí na siahodlhé opisovanie výzoru, miest ani pohybu postáv (čo mi ale občas trochu chýbalo, zvlášť v určitých chvíľach, vtedy to pôsobilo chladne/ sucho, aj keď to malo byť skôr dojemné a silno ma to zasiahnuť). Aj napriek tomu po dočítaní knihy nie som plne spokojná, pretože chcem viac Ariho a Danteho! Potrebujem ich aj s tým prístupom k životu, ktorý majú. Skončilo to v najnevhodnejšej chvíli, aspoň pre mňa, zdalo sa mi to také rýchle, aj keď som sa ten okamih pokúšala držať čo najdlhšie a najpevnejšie. Proste to len tak skončilo zatiaľ čo ja som si želala, aby to bol nekonečný príbeh. "Prekvapivo" dávam tejto knihe 5 z 5.


Autor: Rupi Kaur
Názov: Milk and honey
Originálny názov: Milk and honey
Počet strán: 208
Nad touto knihou som dosť rozmýšľala. Nemám totiž zatiaľ "v zbierke" žiadnu knihu poézie a už vôbec nie nič anglické, ale už dlho som chcela niečo také čítať. Takže som si ju pri prvej príležitosti kúpila a to práve v tom anglickom jazyku, keďže som sa bála, že preklad by to pokazil. Okrem toho som toho názoru, že niektoré frázy sa ani poriadne nedajú preložiť tak, aby určité výroky nestratili svoj význam a hĺbku. "Básne" sú naozaj pekné, niektoré chytia za srdce a iné sa vám možno budú zdať také obyčajné, že by ste to boli schopní napísať aj vy. Každopádne autorka sa perfektne trafila do témy a do pocitov, ktoré nastanú, ak vás niekto podvedie, využije, odkopne a dá vám falošný pocit šťastia, lásky a nádeje. Zároveň poukazuje na to, že ženy by nemali byť len akýmsi tovarom či sexuálnym objektom, otrokyňou, ale sú hodné čo najlepšieho zaobchádzania. Trochu to zaváňa feminizmom, ale so všetkým môžem stopercentne súhlasiť. Knihu by som odporúčala aj mužom, pretože toto je jednoducho zrkadlo do ženskej duše. Dávam jej 5 z 5.



















Autor: David Levithan
Názov: Líbali jsme se
Originálny názov: Two boys kissing
Počet strán: 192
Ťažko hodnotiť knihu, z ktorej mám pocit, že nebola určená pre mňa. Chápete, autor ku mne prehováral, ale tie slová nemohli padnúť na úrodnú pôdu, keďže som hetero dievča a on prehováral skôr k homosexuálnym chlapcom. Neustále ich vyzýval, aby sa nebáli byť tým, kým sú, aby bojovali, aby si cenili prítomné okamihy, aby svoj život nezahadzovali. Každý homosexuálny chlapec by tieto slová určite potreboval počuť, potreboval by vidieť ako hlavní hrdinovia tejto knihy riešia svoje problémy, svoje pocity a ako sa k tomu stavajú ich rodičia a že tie postoje boli naozaj rôzne, rovnako ako aj hlavné postavy. Veľmi oceňujem autorov nápad napísať o dvoch chlapcoch, čo sa snažia prekonať svetový rekord v bozkávaní, nečítala som nič podobné. Autorov štýl písania je zaujímavý, niekedy príjemný a niekedy trochu zložitý, na to si zrejme treba zvyknúť. Zvlášť zaujímavá a zároveň mätúca je aj perspektíva, z ktorej je príbeh vyrozprávaný. Zdá sa, akoby to rozprávalo viacero mužov, ktorí sú už po smrti a dozerajú na ostatné generácie odniekiaľ zhora, vedia o nich všetko, o ich pocitoch a budúcnosti, ale nemôžu nič z toho ovplyvniť. Zároveň spomínajú na vlastnú mladosť, na svoje lásky a svoju smrť. Oni chceli byť vzormi, pre budúce generácie, ale namiesto nich sa vzormi stávajú dvaja chalani, čo sa dlho predlho bozkávajú napriek neprajníkom a ťažkým podmienkam. Táto kniha so sebou nesie určite veľa ponaučení a veľkým plusom je, že autor opisuje veci tak, aké v skutočnosti sú, nič neprikrášľuje, je to holá realita. Samotná kniha Vám nezaberie veľa času, je krátka, ja som ju prečítala za jeden deň, respektíve pár hodín. Takže ak Vám nevadí LGBT tématika, tak smelo do toho. Ja jej dávam 4,5 z 5.

Dokopy prečítaných 1232 strán.


Autor: Rick Riordan
Názov: Krv polobohov
Originálny názov: The Blood of Olympus
Séria: Bohovia Olympu
Počet strán: 480
Hodnotenie: ★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★★
Podľa počtu hviezdičiek, ktorými som túto knihu ohodnotila ste sa už isto mohli dovtípiť, že ju považujem za naprosto úžasnú. Musím sa však priznať, že do tejto knižky sa mi moc nechcelo. Štvrtý diel som prečítala už niekedy začiatkom decembra, no nie a nie sa dokopať k piatemu, pretože som vedela, že to všetko skončí a prišlo mi to neskutočne ľúto. Dvakrát sa lúčiť od jednej série (nemôžem si pomôcť, ale Percyho a Bohov Olympu proste beriem ako jednu sériu, aj keď sú to dve), to moje srdiečko nemalo šancu zvládnuť. Nakoniec som sa však predsa len odhodlala a musím povedať, že to bolo úžasné. Dokonalé zakončenie série. Prvých pár strán mi to pripadalo hrozne divné, no len čo som sa zmierila s tým, že to proste chcem ukončiť a že si to skutočne prečítam, tak to išlo hrozne rýchlo a ani som nevedela ako a zrazu som bola za polovicou a nemohla som prestať v čítaní. Všetky postavy prešli nehoráznou premenou. Na konci nezostala jediná, ktorá by bola taká ako v prvej knihe, všetky sa posunuli na úplne vyšší level. Zrazu boli vážnejší, dospelejší, mali prežité svoje bolesti a jediné čo chceli bolo trochu oddychu. No aj napriek tomu si stále zachovali svoje mierne detinské stránky. Vtipkovali , keď to nebolo zrovna vhodné, podpichovali a provokovali bohov, gigantov, príšery a proste každého, koho mohli, aj koho nemohli. A čo sa týka konca, s tým som spokojná a zároveň príšerne nespokojná. Prišiel tak náhle a nečakane (nieže by som nevedela, že mám posledných pár strán dokonca :D). Ja viem, že sa má skončiť v tom najlepšom, ale prečo práve tak doslovne? :'( Niektoré veci by vôbec nemuseli končiť...


Autor: Stephen King
Názov: TO
Originálny názov: It
Počet strán: 1056
Hodnotenie: ★★★★
Tak aj ja som sa konečne pustila do fenoménu zvaného TO a musím povedať, že som neľutovala. Ako prvý som si pozrela film, ktorý sa mi páčil, tak prečo si neprečítať knihu? Veď knihy sú vždy zaručene lepšie... I keď v tomto prípade mám stále isté pochybnosti, ale kniha bola skutočne len o málinko lepšia, je to veľmi vyrovnané. Ako som sa vyjadrila už pri Mŕtvej zóne, zbožňujem opisy a tým skôr zbožňujem Kingove opisy, ale priznám sa, že som čakala niečo viac. Nechápte ma zle, opisov tu bolo viac ako dosť (niekedy snáď už aj príliš), ale žiadne, ktoré by ma doslova vydesili. Áno, bolo to plné napätia, ale žiadna hrôza ma tu nečakala (a to dokonca neznášam klaunov). Tiež čo sa týka nechutných scén, tak tu bola len jedna, ktorá ma totálne znechutila. Neviem, či mám takú náturu alebo som jednoducho divná, ale je to tak. Príbeh bol celkovo písaný zaujímavým štýlom (i keď zo začiatku trochu mätúcim). V podstate sa prelínalo rozprávanie prítomnosti a minulosti, ako keby sa odvíjali dva príbehy. Jeden, keď mali 10/11 rokov a druhý o 27 rokov neskôr. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, čo sa tam deje a na konci, musím pravdu povedať, mi to už trochu liezlo na nervy, zasa nie však v tom zlom slova zmysle. Jednoducho som chcela vedieť čo sa udeje ďalšie, ako to skončí, no práve v tom najlepšom to vždy úplne súvisle prechádzalo do "druhého" príbehu. Veľké plus dávam za vykreslenie myslenia detí, ktoré bolo skutočne bravúrne a veľmi dobre sa to čítalo. Okrem hlavného deja sa tam odohrávalo veľa vedľajších zápletiek, ktoré dokresľovali celý dej a nenechali nič nezodpovedané. Vôbec sa nečudujem, že má kniha toľko strán (aj keď som bola už niekedy zúfala, že mi to vôbec neubúda) a vrelo ju odporúčam všetkým. Je to skutočne majstrovské dielo.

Za tento mesiac prečítaných 1536 strán.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama