Prečítané za ... MAREC 2018

3. dubna 2018 v 13:20 | Nika/Klaudia |  Recenzie ku knihám
Ahoj, ahoj! :) Tak tu máme Marec, mesiac kníh a s ním aj zvyčajnú dávku recenzií, aj keď kníh je tentoraz možno o čosi menej než inokedy (teda aspoň u jednej z nás), čo by malo byť ale naopak. Nuž, nejako sa nedarilo :D A ako ste oslávili mesiac kníh vy? Koľko sa vám ich počas tohto mesiaca dostalo do rúk, koľko ste si ich kúpili? Kľudne sa nám pochváľte ;)

Nika & Klaudia



Autor: Damien Echols
Názov: Život po smrti
Originálny názov: Life after Death
Počet strán: 384
Veľa z Vás možno o tomto skutočnom prípade troch neprávom odsúdených mladíkov z Arkansasu možno nepočula, ak sa to k Vám ale predsa len dostalo alebo ste nebodaj videli všetky tri diely Paradise Lost potom táto kniha bude pekným doplnením niektorých vašich otázok, zvlášť ak ste pochybovali práve o nevine Damiena Echolsa. Ak ale aj o prípade neviete nič, je to skvelé čítanie. Zamilovala som si tú knihu od prvej stránky až po poslednú, aj keď Damien nie je spisovateľ v pravom slova zmysle. Je to obyčajný dedinský chlapec čo ani nedochodil strednú školu, ale vyjadruje sa ako nejaký básnik. Jeho metafory a prirovnania zahrejú u srdca, rozplačú aj privedú k zamysleniu nad životom. Spôsob, akým sa pozerá na svet je priam "magický" (ako to on rád hovorí). Prežil toho v živote príliš veľa zlého, či už v detstve alebo neskôr vo väzení, nikto sa s ním nemaznal, ale aj napriek tomu sa dokázal postaviť na nohy. Veľakrát, keď sme mali písať sloh na tému "človek, ktorého obdivujem", som mala trochu problém si niekoho vybrať. Dnes by som si ale rozhodne vybrala tohto muža. Nechápem, ako môže byť po tomto všetkom ešte psychicky v poriadku, ale on má v sebe takú obrovskú vnútornú silu, že to sa vidí len málokedy. V tejto knihe boli momenty, ktoré ma dostali, či už v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle a tiež momenty, ktoré ma úplne znechutili alebo naopak potešili. Bola to všehochuť. Samozrejme, že to nebolo dokonalé, že niektoré pasáže boli trochu nudné alebo sa opakovali a niekedy som si nebola ani istá časovými úsekmi, v ktorých sa určité situácie odohrávali. To si ale autor v tom chaose vo väzení zrejme ani neuvedomil. Nemožno mu to teda zazlievať. Tiež nemôžem tvrdiť, že bola všetko pravda, obrázok si už utvorte vy sami, ale z môjho pohľadu je Damien morálny človek plný citov, porozumenia, empatie a niekto taký podľa mňa nie je schopný zavraždiť malé dieťa, nieto ešte tri. Dávam jej teda 5 z 5, aj keď je to ešte slabé hodnotenie, pretože pre mňa má táto kniha nesmiernu hodnotu.



Autor: Liane Moriarty
Názov: Zaľúbená hypnotizérka
Originálny názov: The Hypnotist's love story
Počet strán: 416
Ešte stále som tak trochu pri Vianočnej nádielke. Toto nebola moja prvá kniha od tej spisovateľky, kedysi som čítala Veľké malé klamstvá a aj keď som bola o čosi mladšia, tak sa mi to zapáčilo napriek tomu, že sa tam riešili "dospelácke" záležitosti. Rovnako sa mi páčila aj táto kniha. Hneď pri prvých stranách som si povedala, že tú autorku mám celkom rada. Pri jej knihách si totiž vždy oddýchnem, sú plné príjemných opisov, zvlášť ak hlavné postavy bývajú pri mori. Bolo to naozaj osviežujúce po všetkých tých kriminálkach, ktoré som v poslednej dobe čítala, bol to úplne iný žáner aj keď zároveň na ňom bolo niečo, čo robilo celý príbeh občas trochu desivým. Hovorím o Saskii, ktorá prenasleduje dve hlavné postavy, pretože sa nezmierila s rozchodom. Niekedy ma naozaj vystrašila, stŕpla mi pri nej krv v žilách. Zároveň to ale bola najtragickejšia postava celej knihy, bolo mi dokonca jej ľúto. Svojim spôsobom som si ju vlastne aj celkom obľúbila rovnako ako aj Ellen, aj keď dokázala byť niekedy hrozná. Kniha sa vlastne celá delí na časti z Elleninho pohľadu a zo Saskiinho pohľadu. Spočiatku ma viac bavili tie Saskiine časti a na konci zase Ellenine. Každopádne neprezradím viac, bežte si ju prečítať. Dávam jej 5/5.

Celkovo prečítaných strán za marec: 800


Autor: Katja Millay
Názov: Moře klidu
Originálny názov: The Sea of Tranquility
Počet strán: 300
Hodnotenie: 5/5
Táto kniha bola pokojná, bola písaná štýlom, ktorý vás upokojil, dovolil vám myslieť len na ňu a na nič iné. Aspoň na mňa to tak fungovalo. Hlavná postava, Nastya, to nemala v živote ľahké. Neviete prečo, môžete len hádať, čo sa jej stalo, pretože autorka vám nič nedá zadarmo a tak je to v naprostom poriadku. Až po nejakých tridsiatich stranách sa dozviete aspoň prvý náznak a potom je to tiež len sporadicky. Napína vás, odhaľuje vám jej príbeh len po malých kúskoch, ako keby očakávala, že si sami zložíte skladačku, pričom ona vám to len sťažuje namiesto toho, aby vám niečo uľahčila, ale to je v poriadku. Táto kniha je v naprostom poriadku, pretože je len o tínedžerke naštvanej na celý svet, je o človeku, ktorému bolo vzaté všetko a on sa s tým jednoducho musel nejako vysporiadať, pretože nikto to nemá v živote ľahké a stať sa môže čokoľvek. Ak už si myslíte, že Nastyu alebo jej príbeh poznáte, ste na veľkom omyle, pretože ju nepozná nikto, ani tí, ktorí si to myslia. Jej chýbajúce slová sú len dôkazom toho, že je niečo v neporiadku a že vnútorná bolesť môže niekedy namiesto kriku spôsobiť mĺkvosť. Nie všetky slová musia byť vyslovené, aby tu skutočne boli a nie všetko sa dá vyjadriť slovami. Niekedy stačí dúfať len v More pokoja, miesto ako stvorené pre stratených, ktorý sa chcú konečne nájsť. Miesto, ktoré je v našej hlave, miesto, ktoré si vymyslíme na mesiaci, miesto, v ktoré dúfame, aby sme niekde našli pokoj.



Autor: Theo Addair
Názov: Muffin a čaj
Počet strán: 270
Hodnotenie: 5/5
Nehovorím, že je to najdokonalejšia kniha pod slnkom, lebo nie je. Malo to svoje muchy, ako každá iná kniha. Bolo to však krásne napísané, niekedy som sa v tom doslova strácala. Čítalo sa to veľmi rýchlo, len to tak odsýpalo a chalanov som sa nemohla nabažiť. Trochu mi vadilo ako sa niektoré úseky opakovali, aj keď chápem, že to bolo prínosné poznať z oboch pohľadov, ale mňa to proste otravovalo. Aj keď to bolo na môj vkus až príliš presladené, nemôžem inak, než dať plný počet hviezdičiek. Chalani boli proste skvelý. Občas mi trochu unikal čas v knihe, všetko plynulo tak hrozne rýchlo, no dalo sa to zvládnuť, nebolo to nič hrozné. Ocenila by som ďalších 200 strán o nich (minimálne). Vývoj ich vzťahu, to čo medzi sebou mali, všetko to okolo bolo tak krásne, jednoducho a úprimne opísané. Veľmi ťažko sa mi s nimi lúčilo, vlastne som to ešte ani neurobila. Akonáhle som ju dočítala, tak som mala chuť na rereading a to sa mi veru ešte nestalo. Z knihy si odnášam množstvo pekných myšlienok a dobrý pocit zo šťastného konca. Toto zohrialo moje srdiečko a mám pocit, ako keby som aj ja cítila trochu z ich lásky, ktorú si vlastne ani nikdy nevyznali, no niekedy to nie je treba. Niekedy sú činy viac než slová. Dúfam, že Muffin a čaj rozhodne nebude posledná kniha, ktorú pán Addair napíše. Túto knihu vrelo doporučujem všetkým, ktorým nevadí LGBT tematika a vlastne aj tým, pretože táto kniha je výnimočná. Nie je tu nič, čo by vás mohlo znechutiť. Pekne sa tu vykreslilo ako veľmi môže bolieť šikana kvôli sexuálnej orientácií a myslím si, že by si to mali prečítať všetci, ktorí majú niečo proti homosexuálom, po tomto nemôže jednoducho váš názor zostať rovnaký 😊



Autor: Victoria Aveyard
Názov: Sklenený meč
Originálny názov: Glass sword
Diel série: 2/4
Počet strán: 400
Hodnotenie: 3/5
Nechcela som, ale musím hneď od začiatku začať s kritikou. Ide totižto o typický vypchávkový druhý diel, aspoň podľa môjho názoru. Spočiatku ma to vôbec nebavilo, nedokázala som sa do toho začítať a o tom svedčí aj fakt, že som prvú polovicu knihy čítala snáď dva mesiace, jednoducho to nešlo. Radšej som čítala všetko ostatné, než toto. Mare (hlavná hrdinka) mi neskutočne liezla na nervy. To aká je sebecká a detiská, namyslená a neskutočne otravná. Možno tak pôsobila len na mňa, no nič to nemení na tom, že práve vďaka nej som to skoro celé odložila. Natrvalo. Neznášala som ju viac, než dokonca hlavného záporáka a to je už čo povedať. Keď som sa prehupla cez tú pomyselnú polovicu, nevedno prečo, ale zaraz to šlo lepšie. Tú som mala prečítanú za dva dni a bola som z toho celá uchvátená. Zrazu tam bolo toľko napätia a už som sa ani vonkoncom nenudila. Bolo preč to nudné putovanie po krajine, aby našli čo najviac ľudí Novej krvi. Žiadna opakujúca sa rutina. Koniec mi dokonca zlomil srdiečko, lebo som prišla o jednu zo svojich obľúbených vedľajších postáv (samozrejme, nepoviem ktorú muhaha). Ten koniec bol skutočne bravúrny, len škoda, že to tak nepokračovalo aj trojkou...



Autor: Victoria Aveyard
Názov: Kráľová klietka
Originálny názov: King's case
Diel série: 3/4
Počet strán: 448
Hodnoteni: 3,5/5
Neviem, čo mám so začiatkami tejto série alebo aspoň druhej a tretej časti, ale tie ma skutočne veľmi nebavia. Jednoducho sa mi nedarí začítať, aj keby som sa mala na hlavu postaviť. A zasa všetko upadlo do rutiny, aj keď trochu inej ako v druhej časti. Žiadne hľadanie, iba uväznená Mare, Mare pokúšajúca sa o útek, Mare, ktorú ešte viac zdeptajú. Celkovo veľmi depresívna Mare. A toto bolo polovicu knihy, ak nie dokonca jej väčšiu časť, myslela som si, že ma z toho veľmi slušne povedané- vystrie. Jedinými svetlými stránkami bolo občasné (skutočne len ojedinelé) pohľady iných vedľajších postáv, ktoré boli skutočným osviežením. Tie ma neskutočne bavili a niekedy som sa doslova z posledných síl prehrýzala Mare, len aby som sa už dostala k niečomu inému. Najviac zo všetkého ma prekvapila práve Evangeline, ktorá sa stala omnoho príjemnejšou po niektorých skutočnostiach, ktoré som sa vďaka jej pohľadu dozvedela. Dokonca som si ju aj z určitej časti obľúbila, aj keď ešte ani zďaleka nie úplne. A teraz k môjmu zlatíčku Mavenovi (ala hlavný záporák). Tento chlapec, tento úbohý chlapec, ktorého som v jednotke ľúbila a on mi zlomil srdiečko; v dvojke som sa pokúsila dať dokopy, nahovárala som si, že to bude v pohode a on sa ma pokúsil zničiť; a v trojke som ho mala nenávidieť, skutočne mala, no nemohla som pretože to sa nedalo. Môj úbohý chlapec, ktorý mal proste len zle napísaný osud a nie on je monštrum, ale človek, ktorý ho takým urobil. Budem si ho hájiť a obhajovať, aj keby som to mala robiť jediná na svete. Viem, že štvorka bude hrozná, že nás autorka všetkých podrazí, ja to normálne cítim v kostiach, ale aj tak sa nemôžem dočkať finálnej časti, ja tých pár mesiacov jednoducho nevydržím.

Celkovo prečítaných 1418 strán.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama