Prečítané za... MÁJ 2018

1. června 2018 v 23:41 | Nika/Klaudia |  Recenzie ku knihám
Hola amigos! A sme tu zas, tento raz sme sa posnažili, aby sme to stihli načas :D. A nakoniec sa nám to aj podarilo (relatívne). Včera sme ešte pilne dočitávali posledné knihy a dnes vám s veľkou radosťou môžeme priniesť recenzie. Tak poďme sa na to rovno vrhnúť!


Autor: Cristin Terrill
Názov: Včera tě budu milovat
Originálny názov: All Our Yesterdays
Počet strán: 304
Od tejto knihy som si sľubovala pomerne veľa, pretože mi ju odporúčala kamarátka a tá ma vycibrený vkus. Okrem toho je to kniha zaradzujúca sa do žánru sci-fi a fantasy, čo ja môžem. Skutočne som sa na ňu tešila, no realita ma veľmi rýchlo vyfackala. Anotácia v podstate prezrádza veľkú časť knihy, čo sa mi ale že vôbec nepáčilo. Aspoň ja som mala ten pocit, že už som sa viac menej nič nové nedozvedela, no to môže byť, samozrejme, vez názoru. Teraz by som však skôr rada prešla k Marine a Em, ktoré sú síce jednou a tou samou osobou, no vôbec nie sú rovnaké. Marína je minulosť, dievča, akým bola Em kedysi, jej mladšie, nevinnejšie a podstatne naivnejšie a namyslenejšie ja (áno, skutočne som použila toľko prídavných mien :D). Mala svojich rodičov, ktorí ju zanedbávali, mala svojho najlepšieho kamaráta Jamesa, ktorého zbožňovala a mala svojho druhého "najlepšieho" kamaráta Finna, ktorého absolútne neznášala, no kvôli Jamesovi ho akceptovala (viac-menej). Na rozdiel od nej nemá Em nič, nemá slobodu, nemá svoj život, už ani nemá rodinu či svojho najlepšieho kamaráta. Má len Finna, ktorý bol donedávna jej "obľúbenou" spoločnosťou. Celá kniha, ako už aj naznačila anotácia (kto si prečítal vie, kto nie sa dozvie :D), je vlastne o tom, ako sa Em s Finnom vracajú do minulosti, aby zneškodnili Jamesa a svet bol lepším miestom a ako sa jej v tom Marina snaží zabrániť, aj keď netuší, že bojuje sama so sebou. Únavné, často aj nudné a otravné čítanie, tak som vnímala túto knihu. Kapitoly Em boli ešte v pohode, ona bola tá, ktorá musela dospieť, rozumná a odhodlaná urobiť to, čo musí, aj keď jej to zničí posledné zbytky jej srdiečka. Zato Marína, tú by ste jednoducho rozniesli v zuboch. Proste aaach. Jej kapitoly boli zaujímavé, pretože opisovala minulosť, ako sa veci vyvíjali, ako sa ľudia menili, no totálne to zatienila jej osobnosť. Takto mi na nervy liezla naposledy Mare z Rudej královnej. Otravná, namyslená šestnástka, ktorá sa Jamesa držala ako kliešť a o ničom inom ani nesnívala. Najviac ma dorazila scéna, kde presviedčala Jamesa, aby odišli z mesta, lebo tam nie je v bezpečí... polícia, FBI, proste nikto ho neochráni, len ona jediná.... toto nepotrebuje ďalšie slová. Aj napriek tomu, ako ma to nebavilo, tak bol koniec celkom záživný a dobrý, no zlomil mi srdiečko a v konečnom dôsledku bol neuspokojivý a príšerný. Ešte stále mám z neho zmiešané pocity :D. Za mňa iba 3/5*.



Autor: Ava Dellaira
Názov: Listy do neba
Originálny názov: Love Letters to the Dead
Počet strán: 272
Tento mesiac bol celkom vyvážený, čítala som aj skvelé knihy, ale aj tie, ktoré by som nehodnotila ako najlepšie, toto by som asi zaradila práve do tej druhej skupiny. Áno, použila som asi a to z viacerých dôvodov, ktoré vám zaraz prezradím. Kniha je pomerne krátka (ale oproti niektorým bichľam je to rozhodne kraťučké), to beriem však ako pozitívum, lebo ešte pár strán, tak to asi nikdy nedočítam. Táto knihá patrí ku tým, u ktorých si nie som istá, či ich dokážem poriadne ohodnotiť/oceniť, pretože sa mi zároveň páčia a úplne ich neznášam, všetko v rovnaký čas. Na jednej strane bola kniha plná dobrých a pekných myšlienok, hlavná postava mala vycibrený vkus na hudbu a ľudia, ktorým písala sú síce mŕtvi, no ich mená mne osobne veľa hovorili. Oceňujem originálnosť, s akou bola táto kniha napísaná a tiež fakt, že ma v mnohých ohľadoch prekvapila. Na druhej strane však, čo sa týka hlavnej hrdinky, mladého dievčaťa, Laurel z rozpadnutej rodiny, tá mi miestami príšerne liezla na nervy. Jej spôsob myslenia bol niekedy nepochopiteľný, hlavne zo začiatku teda, na konci sa to už nehorázne zlepšilo. Ďalším kameňom úrazu bol pre mňa Sky (za prvé to meno, ktoré mne osobne nesadlo), za druhé tá presladenosť, ktorá z toho liezla. Proti romantike nemám nič, ale toto bolo na mňa jednoducho príliš. Dej bol vcelku stoický a vlečúci sa, ale čo iné by sa dalo očakávať, keď sa Laurel zasekla v jednom bode/v období svojho života? Niesla so sebou jedno veľké tajomstvo a tým bola jej sestra, jej mŕtva sestra. Cez jej smrť sa nikdy poriadne nepreniesla, takže sa to dalo očakávať, že kniha bude prevažne o jej pocitoch a až na druhom mieste bude nejaká akcia. Miestami som bola z knihy fakt zúfalá a nechcela som ju dočítať, no nakoniec som ju po asi dvojtýždňovej prestávke dočítala a neľutovala som. Potom som sa už od nej nemohla odtrhnúť. Zdalo sa mi, ako keby urobili postavy veľký krok dopredu, u Laurel to bolo najzjavnejšie a za to som vďačná. Ten koniec bol uspokojujúci, takže nakoniec dávam 3,5-4/5*.



Autor: Rick Riordan
Názov: Apolónov pád: Utajené orákulum
Originálny názov: The Hidden Oracle
Séria: The Trials of Apollo
Diel: 1/5
Počet strán: 360
A teraz prejdem k tej lepšej časti môjho listu prečítaných kníh za Máj a to k môjmu milovanému autorovi Rickovi Riordanovi. Čo k tomu viac dodať, pokojne by som tu mohla len napísať, že to bolo úžasné ako vždy (vôbec by som pritom neklamala) a mohla to skončiť, ale čo by som to bola za človeka, keby som si odpustila ospevovanie niečoho, čo skutočne zbožňujem? :D Áno, Apolónov pád je v mnohom iný od prvotnej série Percyho Jacksona a rozhodne ho neprekonáva. Autor už nikdy ničím neprekoná Percyho (aspoň u mňa nie). No predsa túto knihu zbožňujem a verím tomu, že budem milovať celú sériu (aj keď je tu na moje pomery málo Percyho, ale hold, až prirýchlo dospel, nikto nemôže byť navždy dieťaťom). Bolo to vtipné, ako inak, niekedy som sa na tom chichotala uprostred vlaku a všetci dookola na mňa hľadeli, ale to nevadí, vonkoncom to nevadí (a tiež nevadí, keď som vybuchla do ohlušujúceho smiechu, to je všetko v poriadku :D). Apolón je cool chlapík (chlapča), ktorý ťažko nesie fakt, že je zrazu z neho na dobu neurčitú smrteľník, tínedžer (s akné! :D) a je odhodlaný urobiť všetko pre to, aby dostal naspäť svoju božskosť - chápte, urobí všetko preto, aby našiel vhodného poloboha na to, aby vykonal všetky potrebné veci, aby sa stal Apolón naspať Bohom :D jeho myšlienky. To je proste on! Koniec bol pomerne prekvapujúci a aj nové proroctvo, preto sa už neviem dočkať, ako sa pustím do druhej časti.



Autor: André Aciman
Názov: Daj mi tvoje meno
Originálny názov: Call me by your name
Počet strán: 256
Pozn.: v SJ a CZ vyjde v júni/červnu
Áno, mnohí by mohli povedať, že sa im táto kniha moc nepáčila, pretože tam neboli poriadne dialógy, nesadol im zvláštny štýl autorovho písania, nebolo tam dosť akcie a bla bla bla, toto však nie je môj prípad, pretože mne táto kniha sadla až príliš. Vlastne, mne sadne takmer úplne všetko, čo je písané s LGBT tematikou a môžem povedať, že táto kniha sa umiestnila dosť vysoko na mojom zozname obľúbených kníh. Dokonca sa bije o prvé miesto s Aristotelesom a Dantem (a to už je čo povedať). Ak mám byť úprimná, priam ma fascinovalo, akým spôsobom bola táto kniha napísaná. Akoby Elio (hlavný hrdina) celé ich výnimočné leto niekomu rozprával, sám spomínal na každý jeden okamih s ním, ba aj na tie, ktoré trávil s inými ľuďmi. Ako prvý som videla film (s koncom, ktorý mi zlomil srdiečko) a tak som si povedala, že sa to pokúsim napraviť knihou, možno sa tam niečo zmení, možno bude koniec nakoniec úplne iný. Toto ma motivovalo k tomu, aby som si to okamžite prečítala (keď hovorím okamžite, tak okamžite, začala som to čítať o druhej v noci hneď po filme) a to dokonca v angličtine! A vonkoncom som to neľutovala, pretože jednoducho nemám slov. Bolo to krásne, aj keď miestami divné, zvrátené a no... divné, Elio bol fakt divný tínedžer a knihomoľ a hudbomoľ, no zároveň bol úžasný aj so všetkými svojimi pomiešanými pocitmi, v ktorých sa nevedel ani on sám zorientovať a nie to ešte Oliver. Od knihy som sa nevedela odtrhnúť a ešte niekoľko ďalších dní nebudem schopná nič čítať, pretože musím na ňu neustále myslieť. Je to jednoducho jedna z tých kníh, ktoré vás rozorvú na kusy, no pritom vás stále objímajú svojou krásou a dokonalosťou. Už sa opakujem, ale autorov štýl písania sa mi skutočne veľmi páčil, bolo tám toľko pekných myšlienok, toľko pravdy o dospievaní. Síce som celú poslednú kapitolu prerevala, ale aj tak knihu (a aj jej filmové spracovanie) absolútne zbožňujem a vrelo odporúčam. Bežte posúdiť sami, či sa vám ten koniec bude páčiť. Za mňa je to zlomené srdiečko a 5 hviezdičiek.

Dokopy prečítaných strán za apríl: 1192.


Autor: Kiera Cass
Názov: Následníčka
Originálny názov: The Heir
Séria: Selekcia
Diel: 4/5
Počet strán: 224
Tak som sa konečne dostala k pokračovaniu tejto série a musím priznať, že to je jedna z mála sérií, ktoré mám v pláne dočítať od začiatku do konca. Inak na série moc nie som, ale táto ma dostala, ako nápadom, tak spracovaním. Zbožňovala som časti s Americou, aj keď to bolo občas na zbláznenie. Pokračovanie je zatiaľ možno mááááličko slabšie, ale koniec tejto časti to zase pekelne zdramatizoval. Pretože, ak je niečo, čo na tejto sérií zbožňujem a obdivujem, tak sú to práve autorkine konce. Už som totiž zvyknutá na to, že hlavná postava vždy na konci urobí nejaké závažné rozhodnutie či úplne zmení svoj postoj, a je to vždy naozaj bravúrne napísané a totálne ma to nabudí na čítanie ďalšej časti.
Niektorí tvrdia, že im Eadlyn liezla hrozne na nervy a páči sa im až v pokračovaní, ja s ňou ale nejaký väčší problém nemám. Občas dokáže byť nepríjemná k iným ľuďom a žiaľ niekedy aj k tým, ktorí si to nezaslúžia alebo dokonca prehnane vyvádza, keď sa nič tak hrozné nestane, ale zároveň je jej správanie pochopiteľné. Na jej pleciach toho stojí hrozne veľa a ja na jej mieste by som nezvládla ani polovicu z toho. Čo sa týka chalanov, je tam zmes všetkého možného. Sú tam rozkošní, sladký cukríčkovia, ktorí sa zaručene stanú vašimi favoritmi (ale takých je tam veľmi málo), a potom ďalej prevažujú totálny tupci s nejakými úchylkami, nezvládnuteľným hnevlivým správaním a nafúkanci. Tak sa teda nechám prekvapiť, kto bude napokon budúcim princom a idem rovno na Korunu. Dcére dávam ako inak 5 z 5.



Autor: Kiera Cass
Názov: Koruna
Originálny názov: The Crown
Séria: Selekcia
Diel: 5/5
Počet strán: 269
Tak som si dobre poplakala :D Kto vie, možno to bolo celkovou precitlivenosťou v ten deň, ale posledná časť tejto série bol, ako sa hovorí, klinec do rakvy. Malo to všetko, čo to malo mať. Napätie, nejakú tú drámu, prekvapujúce zvraty a dokonca aj pravú lásku. Tak ako som hovorila, že mám niekoľko favoritov, nakoniec sa stal princom niekto, koho som absolútne neočakávala. Teda, nebudem klamať, bola to jedna z mojich teórií, ktorá by to mohla celé ešte viac skomplikovať a celý čas tam boli tie určité náznaky, ale keď to napokon prišlo, bolo to ako blesk z jasného neba, prišlo to tak náhle a ja som zostala šokovaná. Som ale rada ako to skončilo, som rada za všetky tie rozuzlenia, za veľmi pekný koniec a tiež nejaké tie návraty do minulosti a chvíle, ktoré patrili Maxonovi a Americe. Keďže tých dvoch som zbožňovala, bolo nádherné sledovať ako ich vzťah pokračoval a ako ich láska stále viac rástla a rástla. Jednoducho, túto sériu absolútne milujem a poslednej knihe dávam "prekvapivo" 5 z 5. A požadujem film. Dajte mi film! Hneď! Alebo radšej dva! :D





Autor: Stephen King
Názov: Carrie
Originálny názov: Carrie
Počet strán: 183
Takže, po tom ako som videla obidva filmy, aj ten starší, aj novší s Chloë Moretz (aj keď filmy sú vraj až 4!), som si konečne prečítala knihu, ktorú som chcela čítať už sakramentsky dlho. Nemala veľa strán, čo ma ešte viac nabudilo. Napokon sa to ale aj tak čítalo trošku pomalšie, ale nevadí :D Ak by som to mala porovnať s filmami, tak postupnosť niektorých scén a celkovo niektoré scény samotné boli vo filmoch lepšie, respektíve boli LEN v tých filmoch a v knihe mi potom chýbali, lebo sa mi páčili a skvele sa tam hodili. Každopádne to King napísal bravúrne, skvele vykreslil situáciu, zvlášť na konci knihy to bolo naozaj strhujúce a dramatické. Carriina matka bola dvakrát taká veľká psycho fanatička, Chris Hargensenová dvakrát taká protivná mrcha (nehovoriac o jej otrasnom frajerovi!) a mesto dvakrát toľko zdevastované. Jednoducho krása, vytvoril naozaj očarujúci chaos! Aj keď niekedy bol chaos aj v jeho štýle písania. Zvlášť ma vyrušovali myšlienky postáv, ktoré vstúpili do deja prostredníctvom zátvoriek kedykoľvek počas jednej vety, niekedy aj niekoľkokrát a potom sa človek musel vracať, aby vedel čo tou samotnou vetou chcel autor povedať, lebo ste jednoducho zabudli. Nehovoriac o tom, že ich myšlienky boli neusporiadané, žiadne čiarky, bodky a niekedy ani zmysel, občas to bol len obyčajný zhluk slov, celkom nepotrebných slov. Čo ma ale bavilo, boli ku podivu správy z rôznych časopisov, novín a kníh, ktoré boli akoby zhrnutím celej situácie a spätným zrkadlom toho osudného tragického dňa. Boli to rôzne výskumy a dohady o tom, či mala Carrie naozaj telekinetické schopnosti. Taktiež tam boli výpovede očitých svedkov a všetko to bolo podané vcelku veľmi realisticky. Ako keď pozeráte film a hlavní aktéri sledujú správy v telke, odkiaľ hovoria, čo ja viem, o invázií zombies, o všetkých doposiaľ zaznamenaných prípadoch a o tom, ako sa svet ženie do záhuby. To jednoducho zbožňujem! Musím knihe ale strhnúť aspoň pol boda, lebo občas predsa len nesplnila očakávania, ale tým koncom ma dostala, takže 4,5 z 5.


Autor: Kiera Cass
Názov: Šťastne až naveky
Originálny názov: Happily Ever After
Pozn.: Poviedky k sérii Selekcia
Počet strán: 384
Úprimne som vôbec nemala v pláne toto čítať :D Ale keď už som prečítala celú túto sériu, tak mi to proste nedalo. Najprv som si chcela prečítať len jednu poviedku, ale nakoniec som neodolala. Bola som zvedavá na to, ako niektoré veci videli a prežívali iné postavy, napríklad kráľovná Amberly, Maxon, Aspen, Lucy... Bohužiaľ sa mi však zdalo, že autorka dala ich pohľady väčšinou do nesprávneho času a opísala niečo, čo ma ani najmenej nezaujímalo a to ma teda naozaj sklamalo. Chcela som sa napríklad dozvedieť niečo viac o vzťahu Maxona a jeho otca Clarksona či vidieť ako sa dve vedľajšie postavy pomaly dávali dokopy, ale nič z toho mi nebolo tak úplne ponúknuté. Aj napriek tomu sa mi to však páčilo, bolo to zaujímavé čítanie a predsa len som sa niečo dozvedela. Občas to bolo smutné, občas zase vtipné a chvíľami ste mali pocit, že sa roztopíte kvôli tomu, aké je to sladké. Všade je tam totiž len samá láska, ale vôbec mi to nevadilo. Z času na čas je fajn si prečítať niečo také. Mne úprimne sa najviac páčila poviedka kráľovnej Amberly a Marlee, bývalej súťažiacej Selekcie, pri čom som si najprv povedala, že práve jej pohľad ma nezaujíma, ale nakoniec bol bezpochyby môj najobľúbenejší. Tejto knihe, ako aj ostatným zo série, dávam 5 z 5.





Celkovo prečítaných strán za apríl: 1060.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama