Prečítané za... JÚN 2018

10. července 2018 v 12:34 | Nika/Klaudia |  Recenzie ku knihám
Ahojte, tak už sme tu znova a ponúkame vám prehľad kníh, ktoré sme prečítali za Jún. Samé musíme uznať, že ich nebolo tento mesiac nejako moc, ale na druhej strane sme s nimi boli maximálne spokojné. Tak sa poďme na ne pustiť. Dúfame, že vás niektoré zaujmú a veľmi radi si ich vďaka (alebo kvôli :D) nám prečítate.


Autor: André Aciman
Názov: Daj mi tvoje meno
Originálny názov: Call me by your name
Počet strán: 256
Oficiálne je toto prvá kniha, ktorú som prečítala v angličtine (a už ju čítam aj v slovenčine), takže chcem počuť potlesk :D Ale nie, žartujem, aj keď po dočítaní tejto knihy sa necítim zrovna na žartovanie. Rozhodne však neľutujem, že som ju čítala. Už len to, že ma ani angličtina neodradila od čítania hovorí samo za seba. Bola to nádherná kniha, jedna z tých, ktorá sa zaoberá témou LGBT a tiež láskou. Je to presnejšie príbeh 17-ročného Elia a o 7 rokov staršieho Olivera a aj keby sa mohlo zdať, že vďaka vekovému rozdielu nebudú mať nič spoločné a nemôže sa medzi nimi zrodiť nič také ako láska, tak to tak rozhodne nie je. Celé je to vyrozprávané z Eliovho pohľadu, s ktorým trieska puberta a búria sa mu hormóny, nevyzná sa sám v sebe a má plno protichodných pocitov, s ktorými by som sa mohla veľmi ľahko stotožniť. Chvíľami si je istý tým, čo chce a vzápätí to popiera. Nad všetkým veľa polemizuje, rozmýšľa, trápi sa a akékoľvek jeho pokusy majú väčšinou opačný účinok, než by chcel. Každopádne si ho rozhodne obľúbite, pfff... čo obľúbite! Vy ho budete milovať! Je to totiž zlatíčko a neraz sa na ňom aj dobre zasmeje, hlavne na jeho perverzných myšlienkach, ktoré sú niekedy až moc perverzné (a keby šlo len o myšlienky, viď. broskyne) :D Čo sa týka Olivera, ten "pozná sám seba" a vie, že ak by si z Elia zobral čo len kúsok, chcel by napokon všetko a tak sa tomu celému úspešne bráni, ale nie moc dlho. Oliver je komplikovaný, aspoň taký má z neho pocit Elio, ale v skutočnosti je možno práve on ten najviac otvorený, len sa snaží nerobiť mylné kroky aj keď je to v nesúlade s Eliovými potrebami (ak vám to dáva zmysel). Každopádne, v knihe sú naozaj krásne myšlienky/ citáty, poznačila som si asi tisíc viet, ktoré som zbožňovala a aj tie, ktoré mi rozorvali srdce na milión kúskov. Takže ak chcete čítať (alebo pozerať, keďže je aj filmové spracovanie s úžasnými hercami <3) niečo s tvrdou, neprikrášlenou realitou, tak do toho. Ja dávam knihe 5 z 5, pretože z nejakého zvláštneho dôvodu sa stávajú mojimi obľúbenými knihami práve tie, ktoré mi najviac ublížia. Už teraz viem, že si knihu prečítam znova a znova (pretože očividne sa rada týram alebo čo :D) a vyhradím jej veľmi špeciálne miesto na svojej poličke.



Autor: Camilla Läckberg
Názov: Anjeličkárka
Originálny názov: Änglamakerskan
Počet strán: 368
Ježiš, tá autorka je geniálna! Pomyslela som si popri čítaní, aj keď ma zavše aj trochu vytáčala. Veď ma približne posledných 100 strán neprestajne napínala ako strunu na gitare, až kým som nepraskla. Odstavce či kapitoly vždy končili v tom najlepšom, čo ma nútilo čítať ďalej. Autorka ma motala a motala a potom mi všetko vysvetlila, aj keď niektoré veci zostali, bohužiaľ, stále neodkryté. Musela som si ich domyslieť alebo som proste tápala v tme, lebo autorke to zrejme neprišlo dôležité. Okej, boli to pravdupovediac nepodstatné detaily, ale ja som ich aj tak chcela poznať! Čo sa týka postáv, neboli ani extrémne zaujímavé, ani nudné. Zdali sa mi neutrálne, ale zato ľudské, príjemné a reálne až mi na nich začalo skutočne záležať. Na začiatku ich však bolo priveľa, bola som priam zahrnutá množstvom mien, ktoré som si dlhší čas nedokázala zapamätať. Vždy som sa pýtala: "A toto bol dopekla kto?" Zorientovala som sa možno kdesi v polovici, dovtedy som listovala späť, aby som si tú postavu pripomenula. Dej sa prelínal z minulosti do súčasnosti, čo ma naozaj ohromne bavilo, pretože minulosť sa mi zdala občas ešte zaujímavejšia než súčasnosť. Týmto spôsobom sa všetko pomaličky, strategicky odkrývalo. Inak, toto je asi jediné severské krimi, kde nie sú žiadne názvy švédskych riek, pohorí, ulíc atď. (vrátane asi 2-3 hlavných), jednoducho nič čo by ma spomaľovalo v čítaní. Naozaj to oceňujem. Tiež sa mi páči, že niektoré časti knihy boli inšpirované skutočnými udalosťami (či postavami), niekedy aj historickými a tiež že všetky miesta, vrátane detského domova na Valo, existujú a autorka ich naozaj dôverne pozná. Dodáva to celej knihe akýsi punc reálnosti. Celkovo sa mi táto kniha páčila, mám z nej veľmi dobrý pocit. Síce to nebolo tak, že by som nedýchala či mala nutkanie čítať ju bez prestávky celý deň vkuse, neschopná odtrhnúť sa od nej, ale svojim vlastným spôsobom bola naozaj napínavá, mala isté čaro. Preto jej dávam 4,5 z 5.



Autor: Romain Rolland
Názov: Peter a Lucia
Originálny názov: Pierre et Luce
Počet strán: 100
Tento mesiac som začala niečim kratším a povedzme si úprimne, nie zrovne mne typickým. Túto knihu alebo skôr knižôčku som si chcela už dlhšiu dobu prečítať, no nikdy som nenabrala dostatok odhodlania. Vo veľkej miere to bolo spôsobené tým, že Peter a Lucia patrí medzi povinnú literatúru na stredných školách a táto nálepka mi bola už sama o sebe proti srsti. Teraz však už pre mňa žiadna povinná literatúra neplatí, tak som sa do toho smelo pustila a musím povedať, že ma to nesklamalo. Bol to krásny príbeh plný romantiky a nádherných opisov. Bolo to sladké a napodiv, tu mi to ani nevadilo. Možno to bolo tým, ako dobre to bolo opísané. Autorov štýl písania sa mi skutočne páčil alebo minimálne tento starší typ písania so zastaranými slovami a zložitejšou stavbou vety (však vy viete o čom rozprávam). Je to skutočne majstrovské dielo. Jediné, čo ma sklamalo bol ten koniec. Úprimne, čakala som to drastickejšie (kto by to bol povedal, že ma sklame, keď mi to nezdevastuje srdiečko), viac tragické a bolestivé, no nič z toho mi nebolo dopriate. Koniec bol dosť krátky, ale vzhľadom na to, že je to pomerne minimalistická knižôčka, tak je to aj pochopiteľné. Za mňa 4/5*.



Autor: Rick Riordan
Názov: Apolónov pád: Temné proroctvo
Originálny názov: The Dark Prophecy
Séria: The Trials of Apollo
Diel: 2/5
Počet strán: 464
A opäť raz sa dostávam k svojmu milovanému autorovi. Z Ricka jednoducho nikdy nevyrastiem, to sa nestane. Podľa mňa je to najlepší autor fantasy kníh pre mládež (ublížite mi, keď poviem, že je lepší ako Rowlingová? Áno? Tak ja to len tak nenápadne zašepkám). On je proste skvelý a vie hrozne úžasne a hlavne čtivo písať s poriadnou dávkou humoru. Jeho postavy sú vysoko návykové a jednoducho nejde, aby ste ich nemilovali. Inak to nebolo ani pri druhej knihe série o úžasnom a hlavne skromnom vládcovi Apolónovi, bohovi slnka, proroctiev, hudby, liečiteľstva, lukostreľbi a ďalších vecí ako veľmi rád pripomína. Jeho putovanie aj naďalej pokračuje. Dostáva sa do nového mesta, kde ho čakajú ďalšie 'skúšky', aby preukázal, že je skutočne hodný toho, aby mu bola prinavrátená jeho nesmrteľnosť a božské schopnosti. Už to však nie je na 100% ten istý Apolón, ktorý spadol doprostred New Yorku a vyváľal sa v kontajnery, to rozhodne nie. Páči sa mi, ako sa pomaly mení a začína chápať, že smrteľný život nie je len o smrti (i keď sa ho 90% postáv v knihe pokúša zavraždiť, takže je celkom ťažké uvedomiť si to :D). Začína sa vžívať do života polobohov a nástrach, ktoré si pre nich bohovia pripravujú kedykoľvek sa im zachce. Už nie je taký namyslený a neohrozený, aj keď má ešte stále dosť vtipné myšlienky, to dúfam, že sa nezmení, pretože jeho myšlienky a komentovanie sú skvelé. Kniha sa skutočne rýchlo čítala. Začiatok mi trval dlhšie, lebo som nemala moc času, ale potom som trištvrte knihy zhltla počas jedného dňa cestovania vlakom a pravdepodobne ani nepočkám, kým spravia preklad trojky, ale rovno si ju prečítam v angličtine, lebo toto čakanie je na nevydržanie. Môj verdikt znie 4.5/5*, pretože jednotka sa mi páčila o málinko viac.

Dokopy sme za jún prečítaly 1188 strán :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama